Poznáte ten pocit z konca augusta? Ten zvláštny mix úľavy a nostalgie, keď si uvedomíte, že leto sa nezadržateľne kráti a niekde v skrini už čaká nová aktovka, ktorú ste kupovali s dieťaťom pred pár týždňami plný nadšenia a teraz sa na ňu pozeráte s trochou obavy. Presne takto vyzerá posledný augustový večer v tisíckach slovenských domácností. Zajtra, v utorok 1. septembra, sa totiž po dvoch mesiacoch prázdninového voľna opäť otvárajú brány základných a stredných škôl.
Čo sa deje
Čísla sú tento rok naozaj veľké. Podľa informácií, ktoré priniesol SME Domov, do prvého ročníka po prvý raz zasadne viac ako 57 500 detí. Je to číslo, ktoré si zaslúži zastavenie – hovoríme o desiatkach tisíc rodín, ktoré práve teraz prežívajú ten istý rituál. Prvý deň v škole, prvá fotka pred domom s taškou skoro väčšou ako dieťa samo, prvé slzy (niekedy detské, niekedy rodičovské).
Celkovo budú v tomto školskom roku základné a stredné školy navštevovať zhruba 760-tisíc žiakov, ako potvrdzuje aj Pravda. Je to číslo, ktoré presahuje celé mestá – predstavte si, že by sa naraz do jedného priestoru zmestilo obyvateľstvo veľkosti Trnavy a Nitry dokopy. To je slovenské školstvo v jednom čísle.
Prečo je to dôležité aj mimo rodinného kruhu
Môžete si myslieť, že návrat do škôl je len súkromná záležitosť rodín s deťmi. Ale skúsme sa na to pozrieť inak. Každý september je vlastne malým testom toho, ako funguje celá spoločnosť. Do akých tried deti nastupujú, koľko učiteľov na ne čaká, aké majú učebnice, aké majú podmienky – to všetko sú veci, ktoré sa netýkajú len rodičov, ale nás všetkých. Vzdelaní ľudia o dvadsať rokov budú tvoriť ekonomiku, do ktorej sa dnes narodení prváci raz zapoja ako pracujúci dospelí.
A práve teraz, keď sa píše o tom, že slovenskému priemyslu chýbajú remeselníci a vodiči kamiónov, si uvedomíme, že škola nie je len o vysvedčeniach. Je o tom, akú budúcnosť si ako krajina pripravujeme. Ak dnes nedokážeme motivovať deti k remeslám, o pätnásť rokov budeme mať ten istý problém, aký majú firmy dnes.
Čo to znamená pre bežného Slováka
Ak ste rodič prváčika, dnešný večer je pre vás pravdepodobne emotívnejší, než by ste priznali. Možno ste si spolu s dieťaťom vyberali peračník, možno ste sa báli viac vy než ono. To je úplne v poriadku – september je taký mesiac, ktorý nikdy neprestane byť výnimočný, bez ohľadu na to, koľkokrát ste ho už zažili.
Ak deti nemáte, možno si spomeniete na svoj vlastný prvý školský deň. Na ten zvláštny pocit veľkej budovy, cudzích tvárí a učiteľky, ktorá sa v tú chvíľu zdala byť najdôležitejším človekom na svete. Slovensko je malá krajina a školstvo je jedna z mála vecí, ktoré nás skutočne všetkých spájajú – každý sme raz sedeli v tej prvej lavici.
A čo je možno najdôležitejšie: tento rok je počet prvákov najvyšší, aký sme kedy zaznamenali. To je signál, že demografia sa pomaly mení, že rodiny sa rozhodujú mať deti, a že za pár rokov budeme potrebovať viac tried, viac učiteľov, viac priestoru. Je to výzva pre školskú politiku, ktorá by nemala zaspať pri septembrovom zvonení.
Tak nech je to úspešný školský rok – pre deti, pre rodičov, pre učiteľov, ktorí budú znova stáť pred plnými triedami s nádejou, že sa im podarí odovzdať čo najviac z toho, čo vedia.