Čo sa stalo
Eurostat zverejnil rýchly odhad inflácie za august, podľa ktorého sa medziročný rast spotrebiteľských cien v eurozóne zrýchlil na 3,3 percenta z júlovej hodnoty 2,9 percenta. Ide o najvyššiu úroveň inflácie za približne tri roky a jasný signál, že cenová stabilita, ktorú sa Európska centrálna banka (ECB) snažila v posledných rokoch dosiahnuť, sa opäť vzdiaľuje. HNonline Rovnaké čísla potvrdzuje aj TERAZ.sk Ekonomika, podľa ktorého ide o nárast o 0,4 percentuálneho bodu oproti predchádzajúcemu mesiacu. Nezamestnanosť v eurozóne sa medzitým v júli udržala na stabilnej úrovni, informoval SME Ekonomika.
Pozadie a kontext
Hlavným hnacím motorom augustového zrýchlenia inflácie sú drahé energie. Nie je to náhoda – posledné týždne sa vyznačovali vzostupom napätia medzi USA a Iránom, ktoré zahŕňalo aj vzájomné vojenské útoky. Ceny ropy v dôsledku toho vzrástli, pričom trhy zaznamenali viacpercentové nárasty v priebehu jediného dňa. Ropa sa dostala nad hranicu 90 dolárov za barel po správach o zásahoch tankerov v Hormuzskom prielive, cez ktorý prechádza výrazná časť svetovej ťažby.
Táto geopolitická nestabilita sa premieta priamo do európskych domácností a firiem, ktoré sú vysoko závislé od dovozu energií. Analytici CNBC upozorňujú, že rastúce ceny energií v regióne pravdepodobne prinútia ECB k ďalšiemu kroku – zvýšeniu úrokových sadzieb už v septembri. To by bol obrat po období, keď centrálna banka sadzby postupne znižovala s cieľom podporiť ekonomický rast. Vyššie sadzby znamenajú drahšie úvery, hypotéky aj firemné financovanie, čo môže spomaliť už aj tak krehký hospodársky rast eurozóny.
Súčasne rastú aj výnosy štátnych dlhopisov na viacerých veľkých trhoch, pričom v Japonsku a Veľkej Británii dosahujú viacdesaťročné maximá. Toto prostredie zvyšuje náklady štátov na obsluhu dlhu a vytvára tlak aj na krajiny s vysokým rozpočtovým deficitom.
Čo to znamená pre Slovensko
Slovensko ako súčasť eurozóny nemá vlastnú menovú politiku a je tak priamo vystavené rozhodnutiam ECB. Ak centrálna banka pristúpi k zvýšeniu sadzieb, dotkne sa to slovenských domácností s hypotékami, firiem čerpajúcich úvery aj štátu, ktorý si požičiava na financovanie deficitu. Slovenská ekonomika je navyše výrazne exportne orientovaná a citlivá na ceny energií, keďže veľká časť priemyselnej výroby – vrátane automobilového sektora – je energeticky náročná.
Rastúca inflácia zároveň znamená, že reálne príjmy domácností opäť pod tlakom klesajú, čo môže oslabiť spotrebu a spomaliť rast HDP. Pre bežného Slováka to prakticky znamená drahšie potraviny, energie aj úvery v nasledujúcich mesiacoch. Vzhľadom na to, že slovenská verejná správa už dnes bojuje s rozpočtovým deficitom, vyššie výnosy dlhopisov na globálnych trhoch by mohli zdražiť aj obsluhu štátneho dlhu, čo by ešte viac skomplikovalo už aj tak napätú fiškálnu situáciu krajiny.