Slovenská vláda po stredajšom rokovaní oznámila, že podá na Súdnom dvore Európskej únie žalobu proti nariadeniu, ktorým Európska únia v júni tohto roku dereguluje nové geneticky modifikované organizmy (NGT). Informáciu potvrdil premiér Robert Fico priamo po zasadnutí kabinetu. Podľa jeho slov nariadenie vyníma geneticky modifikované rastliny získané pomocou nových genomických techník spod doterajšieho režimu regulácie GMO, ktorý platí v Európskej únii už dve desiatky rokov.
„Nevieme, čo to môže spôsobiť ľuďom,“ vyjadril sa Fico k dôvodom, prečo sa vláda rozhodla pre právny krok proti Európskej komisii. Slovensko sa tak pridáva k štátom, ktoré majú výhrady k tomu, ako rýchlo a s akou mierou opatrnosti Brusel otvára dvere novým technológiám úpravy genómu rastlín. Zdroj: TERAZ.sk
Čo je predmetom spora
Nariadenie, o ktorom je reč, sa týka takzvaných nových genomických techník – moderných metód úpravy DNA rastlín, ktoré sa od klasických geneticky modifikovaných organizmov líšia tým, že nemusia zahŕňať vkladanie cudzej genetickej informácie z iného druhu. Práve na tomto rozdiele stavia Európska komisia svoje rozhodnutie zjednodušiť ich schvaľovanie a vyňať niektoré kategórie takto upravených rastlín spod doterajšej prísnej GMO regulácie, ktorá vyžaduje dôkladné posudzovanie rizika, značenie výrobkov aj dlhší schvaľovací proces.
Zástancovia deregulácie argumentujú, že nové genomické techniky umožňujú rýchlejšie šľachtenie odrôd odolnejších voči suchu, chorobám či škodcom, čo je v čase klimatických zmien a tlaku na potravinovú bezpečnosť dôležité. Kritici, medzi ktorých sa teraz zaradila aj slovenská vláda, naopak upozorňujú na chýbajúce dlhodobé štúdie o vplyve takto upravených plodín na zdravie ľudí a životné prostredie a na obavu, že zjednodušenie pravidiel oslabí princíp obozretnosti, na ktorom bola európska potravinová legislatíva doteraz postavená. Zdroj: SME Domov
Právna cesta namiesto politického vyjednávania
Rozhodnutie podať žalobu na Súdny dvor EÚ znamená, že Slovensko sa nespokojí len s politickým nesúhlasom v rámci rokovaní Rady EÚ, ale chce spochybniť právnu platnosť nariadenia. Takýto krok nie je bežný – členské štáty zvyčajne skôr presadzujú svoje pozície priamo v legislatívnom procese pred schválením predpisu, než aby ho následne napádali pred súdom. Fakt, že nariadenie už bolo schválené ešte v júni, ukazuje, že Slovensko v samotnom legislatívnom procese na úrovni Rady zrejme nedosiahlo želanú úpravu textu, a teraz sa rozhodlo pre konfrontačnejší postup.
Žaloba na Súdny dvor EÚ je zdĺhavý proces, ktorý môže trvať roky, a jej výsledok je nejasný – súd môže nariadenie zrušiť, čiastočne zrušiť, alebo žalobu zamietnuť ako celok. Počas celého konania navyše nariadenie samo o sebe naďalej platí, pokiaľ súd nerozhodne inak formou predbežného opatrenia. Zdroj: HNonline
Čo to znamená pre Slovensko
Pre slovenských spotrebiteľov a poľnohospodárov má tento spor viac rovín. Na jednej strane ide o otázku potravinovej bezpečnosti a práva vedieť, čo sa nachádza na tanieri – kritici deregulácie sa obávajú, že uvoľnenie pravidiel povedie k tomu, že produkty z nových genomických techník sa v obchodoch objavia bez jasného značenia, ktoré by spotrebiteľovi umožnilo urobiť si vlastný úsudok. Na druhej strane stoja poľnohospodári a časť vedeckej komunity, ktorí argumentujú, že prísna regulácia doteraz brzdila konkurencieschopnosť európskeho, a teda aj slovenského, poľnohospodárstva voči krajinám mimo EÚ, kde sa podobné technológie využívajú bez podobných obmedzení.
Rozhodnutie vlády zažalovať Európsku komisiu tak zapadá do širšieho obrazu vzťahu súčasnej slovenskej exekutívy k bruselským inštitúciám, ktorý sa v poslednom období vyznačuje viacerými spornými bodmi – od otázok zahraničnej politiky až po hospodárske témy. Bez ohľadu na výsledok súdneho konania samotný krok signalizuje, že vláda je pripravená využívať aj právne nástroje na presadenie svojich pozícií voči európskej legislatíve, s ktorou nesúhlasí. Pre bežného občana to v praxi znamená, že otázka regulácie GMO potravín na Slovensku zostane v najbližších rokoch otvorená a jej definitívne vyriešenie bude závisieť od rozhodnutia súdu v Luxemburgu.