Predstavte si, že sa uchádzate o prácu, prejdete si celým procesom, možno už aj snívate o tom, čo všetko na novom poste zmeníte – a potom vám niekto zhora povie, že sa začína odznova. Presne takto sa dnes môžu cítiť ľudia, ktorí sa uchádzali o post riaditeľa Fondu na podporu umenia. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová totiž odporučila Rade FPU, aby aktuálne vyhlásenú výzvu na výber šéfa zrušila a vypísala novú.
Oficiálny dôvod znie pomerne suchoparsky – pochybnosti o tom, či obsah výzvy zodpovedá zákonu o Fonde na podporu umenia. Aktuality.sk aj Pravda potvrdzujú, že ide o odporúčanie, nie priamy príkaz – Rada FPU je totiž samostatný orgán a formálne o osude výzvy rozhoduje ona. Otázka, ktorú si teraz kladie kultúrna obec, je jednoduchá: prečo práve teraz a prečo práve táto výzva?
Ak sledujete slovenskú kultúrnu scénu čo i len okrajovo, viete, že Fond na podporu umenia nie je len byrokratická inštitúcia rozdeľujúca granty. Je to miesto, cez ktoré prúdia peniaze pre divadlá, vydavateľstvá, hudobníkov, výtvarníkov aj filmárov, ktorí sa bez štátnej podpory len ťažko zaobídu. Kto sedí na poste riaditeľa, do veľkej miery určuje, ktoré projekty a akí umelci dostanú šancu a ktorí ostanú bez podpory. Nie je preto prekvapením, že výber tejto osoby je vždy politicky citlivý.
Ministerka Šimkovičová, nominantka SNS, sa počas svojho pôsobenia na rezorte kultúry opakovane dostávala do sporov s časťou umeleckej obce, ktorá jej personálne rozhodnutia i zásahy do kultúrnych inštitúcií vníma ako pokus o ovládnutie nezávislých štruktúr. Zrušenie výzvy na riaditeľa FPU tak môže byť vnímané dvoma spôsobmi. Buď skutočne ide o formálnu chybu v texte výzvy, ktorú je lepšie napraviť skôr, než sa začne samotný výber – to je verzia, ktorú prezentuje samotné ministerstvo. Alebo ide o snahu ovplyvniť, kto sa napokon o post uchádza a kto ho získa, čo je obava, ktorú v podobných prípadoch zvykne artikulovať opozícia a časť kultúrnej verejnosti.
Pravda je taká, že bez ďalších detailov – ktoré konkrétne body výzvy majú byť v rozpore so zákonom, kto na problém upozornil a kedy sa tak stalo – sa nedá s istotou povedať, ktorá interpretácia je bližšie realite. Dôležité je sledovať, ako presne bude vyzerať nová výzva, ak k jej vyhláseniu skutočne dôjde. Ak sa podmienky výrazne nezmenia a proces sa len časovo posunie, pôjde skutočne skôr o formálnu opravu. Ak sa naopak objavia nové kritériá, ktoré môžu vopred zvýhodniť či znevýhodniť konkrétnych kandidátov, otázky o motivácii budú namieste.
Pre bežného čitateľa, ktorý nesleduje kultúrnu politiku deň čo deň, sa tento spor môže zdať vzdialený. Ale nie je. Fond na podporu umenia je jedným z mála mechanizmov, cez ktorý štát priamo podporuje nezávislú kultúrnu tvorbu – filmy, knihy, výstavy, koncerty, ktoré by bez tejto pomoci často vôbec nevznikli. Ak sa vedenie fondu stane predmetom politického ťahania, riziko je, že sa oslabí dôvera v transparentnosť celého systému grantov. A to je niečo, čo pocítia nielen umelci, ale napokon aj diváci, čitatelia a poslucháči, teda každý z nás, kto niekedy išiel na výstavu podporenú z verejných zdrojov.
Čo bude nasledovať, ukáže najbližšie zasadnutie Rady FPU. Ak rada odporúčanie ministerky akceptuje, budeme sledovať, ako rýchlo a s akými podmienkami sa vyhlási nová výzva. Ak ju odmietne, dostaneme sa do situácie, kedy sa politická moc a nezávislý orgán dostanú do priameho stretu – a to by bol príbeh, ktorý si zaslúži oveľa väčšiu pozornosť, než len jednu správu na titulnej strane.