Čo sa stalo
Dozorná rada koncernu Volkswagen jednomyseľne schválila rozsiahly reštrukturalizačný plán s názvom Zukunftsplan 2030. Ide o jeden z najväčších zásahov do štruktúry najväčšieho európskeho automobilového výrobcu za posledné desaťročia. Podľa plánu má do konca dekády zaniknúť približne 50-tisíc pracovných miest, pričom najviac postihnuté budú práve nemecké závody. Štyri z nich – vrátane kľúčových výrobných lokalít – momentálne nemajú zabezpečenú ďalšiu výrobu a dostali od vedenia takzvanú milosť, teda dočasný odklad definitívneho rozhodnutia o ich osude. Zdroj: Webnoviny/SITA
Súčasťou balíka opatrení je aj plán na predaj podielov vo viac ako 700 firmách, prostredníctvom ktorého chce koncern ušetriť približne 15 miliárd eur. Nemecký denník Die Welt informoval, že dozorná rada rozhodla jednomyseľne, čo naznačuje, že tlak na zmenu obchodného modelu pociťujú aj zástupcovia zamestnancov, ktorí v nemeckých firmách tradične zasadajú v dozorných orgánoch.
Pozadie a kontext
Volkswagen sa už dlhšie potýka s kombináciou problémov, ktoré sa navzájom prekrývajú a zosilňujú. Prechod na elektromobilitu je nákladnejší a pomalší, než sa pôvodne predpokladalo, dopyt po elektrických vozidlách v Európe nerastie tak rýchlo, ako výrobcovia očakávali, a zároveň koncern čelí silnej konkurencii z Číny, ktorá dokáže vyrábať elektromobily lacnejšie. K tomu sa pridávajú vysoké fixné náklady nemeckých závodov, kde sú mzdy aj sociálne štandardy podstatne vyššie než v strednej a východnej Európe.
Zukunftsplan 2030 je odpoveďou na túto kombináciu tlakov. Namiesto plošného utlmovania výroby sa koncern rozhodol pre selektívny prístup – časť závodov dostane priestor na prežitie, časť bude musieť prejsť razantnou redukciou zamestnanosti a časť výroby sa zjavne presunie mimo Nemecka. Predaj podielov vo viac ako 700 firmách naznačuje, že Volkswagen sa chce zbaviť aj vedľajších aktivít a sústrediť kapitál na jadro biznisu – výrobu áut a elektromobilitu.
Táto stratégia nie je v automobilovom priemysle ničím výnimočným. Podobné škrty avizovali v posledných rokoch aj iní európski výrobcovia, ktorí čelia rovnakému tlaku: drahšia pracovná sila v západnej Európe, potreba investícií do batériových technológií a softvéru, a súčasne slabnúci dopyt na domácom trhu.
Čo to znamená pre Slovensko
Pre Slovensko je táto správa citlivá hneď z dvoch dôvodov. Po prvé, Volkswagen je jedným z najväčších zamestnávateľov v krajine a bratislavský závod patrí medzi kľúčové výrobné miesta koncernu v strednej Európe. Informácia, že nástupca modelu Audi Q4 e-tron by mohol smerovať práve do Bratislavy, je pre slovenskú ekonomiku potenciálne pozitívna správa – znamenala by ďalšie investície a zachovanie, prípadne posilnenie, výrobných kapacít na Slovensku v čase, keď sa časť produkcie z Nemecka presúva inam.
Zároveň však treba brať do úvahy, že reštrukturalizácia takéhoto rozsahu má aj svoju odvrátenú stranu. Ak koncern hľadá úspory v hodnote 15 miliárd eur cez predaj podielov a znižovanie počtu zamestnancov o 50-tisíc, logicky bude tlačiť na efektivitu vo všetkých svojich prevádzkach vrátane tých na Slovensku. To môže znamenať tlak na náklady, automatizáciu a produktivitu aj v bratislavskom závode, aj keď priamo o prepúšťaní na Slovensku správy zatiaľ nehovoria.
Dôležitý je aj širší ekonomický kontext. Automobilový priemysel tvorí významnú časť slovenského exportu a HDP, a akékoľvek strategické rozhodnutia vo Wolfsburgu majú priamy dosah na desiatky tisíc pracovných miest na Slovensku – nielen priamo vo Volkswagene, ale aj u subdodávateľov. Presun výroby nástupcu Q4 e-tron do Bratislavy by preto mohol byť signálom, že Slovensko si v rámci koncernu upevňuje pozíciu ako nákladovo efektívnejšia alternatíva k nemeckým závodom. Otázkou zostáva, či pôjde o dlhodobý trend, alebo len o jednorazové presuny v rámci väčšej reorganizácie, ktorej hlavným cieľom je znížiť náklady bez ohľadu na to, kde presne sa autá napokon budú vyrábať.