Čo sa stalo
Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) zverejnil zistenia, podľa ktorých Slovensko k koncu februára reálne vyčerpalo menej než desatinu z balíka takmer 390 miliónov eur, ktoré má z európskych zdrojov k dispozícii na priamu podporu vedy, výskumu a inovácií. Paradoxne, formálna zazmluvnenosť týchto peňazí dosiahla takmer 71 percent — teda na papieri je väčšina finančných prostriedkov už rozdelená medzi konkrétne projekty a príjemcov. Rozdiel medzi zazmluvnenou a skutočne preplatenou sumou je natoľko výrazný, že sa stal predmetom kontrolnej správy Pravda.
Táto priepasť medzi zazmluvnenými a vyčerpanými prostriedkami znamená, že hoci sú projekty formálne schválené a majú pridelené financovanie, prakticky sa peniaze k vedcom, výskumným tímom a inovačným firmám ešte nedostali. Ide o systémový problém, ktorý sa v čerpaní eurofondov na Slovensku opakuje už roky, ale v prípade vedy a výskumu je časový tlak obzvlášť citlivý — ide o programové obdobie, ktoré má svoje pevné termíny a pravidlá pre vyčerpanie alokovaných zdrojov.
Pozadie a kontext
Európske fondy určené na vedu, výskum a inovácie majú Slovensku pomôcť dobiehať vyspelejšie ekonomiky Únie v oblasti technologického rozvoja a konkurencieschopnosti. Zazmluvnenie na úrovni 71 percent naznačuje, že administratívna časť procesu — výber projektov, podpis zmlúv, formálne schválenie žiadostí — funguje relatívne rýchlo. Problém nastáva v ďalšej fáze, keď majú byť peniaze skutočne preplatené prijímateľom na základe vykázaných výdavkov.
Dôvody takéhoto zaostávania môžu byť viaceré: zložitá administratíva pri vykazovaní výdavkov, pomalé kontroly a schvaľovanie žiadostí o platbu, kapacitné problémy na strane riadiacich orgánov, ktoré majú tieto platby spracovávať, alebo aj oneskorenia na strane samotných príjemcov, ktorí projekty realizujú pomalšie, než sa plánovalo. NKÚ tento rozdiel identifikoval ako varovný signál, pretože pri eurofondoch platí prísne pravidlo „use it or lose it“ — pokiaľ sa peniaze nevyčerpajú v stanovenom termíne, krajina o ne môže prísť a musí ich vrátiť späť do rozpočtu Únie.
Slovensko má s podobnými problémami skúsenosti aj z minulých programových období, keď sa čerpanie eurofondov v posledných mesiacoch cyklu dramaticky zrýchľovalo pod tlakom blížiacich sa termínov, čo často viedlo k neefektívnemu a chaotickému čerpaniu peňazí na posledný moment. Vzhľadom na to, že veda a výskum patria medzi oblasti, kde má Slovensko dlhodobo podpriemerné výsledky v porovnaní s priemerom EÚ, je pomalé čerpanie o to citlivejšie — krajina si nemôže dovoliť plytvať príležitosťami na modernizáciu výskumnej infrastruktúry a podporu inovačných firiem.
Čo to znamená pre Slovensko
Pre slovenskú vedeckú a výskumnú komunitu má táto situácia priamy dopad. Univerzity, výskumné ústavy aj inovačné firmy, ktoré majú projekty formálne schválené a zazmluvnené, čakajú na skutočné preplatenie výdavkov, čo môže spomaľovať samotnú realizáciu výskumných aktivít, nákup vybavenia alebo financovanie výskumných pozícií. Ak sa čerpanie nezrýchli, hrozí, že Slovensko nebude schopné vyčerpať celú alokovanú sumu do konca programového obdobia, a časť týchto prostriedkov sa tak môže vrátiť späť do rozpočtu EÚ, namiesto toho, aby podporila domáci výskum a inovácie.
Zistenia NKÚ tak vyvolávajú otázky o kapacitách a efektivite systému riadenia eurofondov na Slovensku. Kontrolný úrad svojím upozornením dáva signál zodpovedným inštitúciám, že je potrebné zrýchliť administratívne procesy spojené s preplácaním výdavkov, aby sa predišlo riziku straty časti finančných prostriedkov. Zároveň to poukazuje na širší problém — Slovensko má historicky problém nielen so získavaním eurofondov, ale aj s ich efektívnym a včasným čerpaním, čo sa priamo dotýka konkurencieschopnosti krajiny v oblasti vedy a technológií voči zahraničiu.
Ak sa situácia nezmení, môže to v budúcnosti komplikovať aj vyjednávanie o ďalších programových obdobiach, keďže nízka schopnosť čerpať pridelené zdroje efektívne môže ovplyvniť dôveru európskych partnerov v schopnosť Slovenska hospodárne nakladať s poskytnutými prostriedkami na vedu a výskum.