Čo sa stalo
Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) zverejnila augustové dáta svojho indexu cien potravín, ktorý sleduje mesačné zmeny cien piatich hlavných komoditných skupín – obilnín, olejnín, mliečnych výrobkov, mäsa a cukru. Index sa v auguste vyšplhal na 133,3 bodu, čo predstavuje najvyššiu hodnotu od novembra 2022. Informáciu prinieslo TERAZ.sk Ekonomika.
Rast indexu nie je izolovaným javom jednej komodity, ale súčtom viacerých faktorov, ktoré sa v priebehu leta a začiatku jesene navzájom posilnili. Ceny obilnín, mliečnych výrobkov aj mäsa sa podľa dostupných údajov pohybovali smerom nahor, čo zvýšilo celkový priemer indexu na najvyššiu úroveň za takmer štyri roky.
Pozadie a kontext
Globálne potravinové trhy sú v posledných rokoch mimoriadne citlivé na súhru viacerých vplyvov – od počasia a klimatických výkyvov cez logistické komplikácie až po geopolitické napätie, ktoré ovplyvňuje ceny energií a následne aj náklady na výrobu a dopravu potravín. Rok 2022 bol referenčným bodom najmä pre svoje extrémy spôsobené vypuknutím vojny na Ukrajine, ktorá je jedným z kľúčových svetových vývozcov obilnín. Skutočnosť, že súčasný index sa dostal na podobnú úroveň, naznačuje, že tlak na ceny potravín znovu narastá, aj keď dôvody môžu byť odlišné od tých spred štyroch rokov.
Súčasné geopolitické napätie vo svete – vrátane eskalácie medzi USA a Iránom, ktorá tlačí nahor ceny ropy, a pokračujúcej vojny na Ukrajine – môže mať nepriamy, ale reálny vplyv na náklady spojené s produkciou a prepravou potravín. Vyššie ceny energií sa totiž premietajú do nákladov na hnojivá, pohon poľnohospodárskej techniky aj do logistiky, čo sa následne odráža v konečných cenách potravín pre spotrebiteľov.
Zároveň treba brať do úvahy, že index FAO je globálny ukazovateľ, ktorý nemusí presne kopírovať vývoj cien v jednotlivých krajinách vrátane Slovenska. Miestne trhy ovplyvňujú aj domáce faktory – od úrody po distribučné náklady a maloobchodné marže.
Čo to znamená pre Slovensko
Rast globálneho indexu cien potravín má priamy dosah na slovenských spotrebiteľov, pretože veľká časť potravín predávaných na Slovensku sa dováža alebo je vyrábaná z dovážaných surovín. Zvýšenie cien obilnín, mliečnych výrobkov a mäsa na svetových trhoch sa s určitým časovým odstupom obvykle prejaví aj v cenovkách v slovenských obchodoch.
Toto zdvihnutie cien prichádza v čase, keď slovenská ekonomika už čelí spomaleniu rastu – HDP v druhom štvrťroku vzrástol len o 0,8 percenta. Kombinácia slabšieho ekonomického rastu a rastúcich cien potravín môže zvýšiť tlak na domácnosti s nižšími príjmami, pre ktoré predstavujú výdavky na jedlo relatívne väčšiu časť rozpočtu.
Záujem verejnosti aj vlády sa preto pravdepodobne bude sústreďovať na to, ako sa globálny vývoj premietne do domácej inflácie potravín v nasledujúcich mesiacoch. Slovenská vláda už v minulosti pristupovala k opatreniam smerujúcim ku kompenzácii vplyvov vonkajších šokov na obyvateľstvo, napríklad pri kompenzáciách za sucho pre farmárov. Rastúce globálne ceny potravín tak môžu byť ďalším faktorom, ktorý bude treba zohľadniť pri plánovaní hospodárskej politiky na nadchádzajúce mesiace, najmä s ohľadom na už krehkú pozíciu slovenskej ekonomiky, ktorá zaznamenáva len mierny rast.
Pre bežných spotrebiteľov je dôležité sledovať, ako sa globálny trend premietne do miestnych cien v obchodoch, pretože ide o faktor, ktorý priamo ovplyvňuje životné náklady bez ohľadu na to, aké opatrenia prípadne prijme štát.