Predstavte si mladého človeka, ktorý si doma zloží výbušninu z bežne dostupných surovín, priloží k nej akčnú kameru a vyrazí za svojím cieľom – zbrojovkou. Znie to ako scéna z konšpiračného filmu, no podľa bezpečnostného analytika Vladimíra Bednára ide o realitu, ktorá sa práve odohráva na východe Slovenska. A práve preto by sme mali zbystriť pozornosť, pretože nejde o izolovaný incident, ale o súčasť širšieho vzorca, ktorý sa naprieč Európou opakuje čoraz častejšie.
Čo sa vlastne stalo
Podľa informácií, ktoré priniesla Aktuality.sk, prešovskí sabotéri nepracovali s profesionálnym výbušninovým know-how zo zahraničia, ale s podomácky vyrobeným napalmom. K tomu si priniesli akčné kamery – teda zariadenia, aké bežne poznáte z outdoorových športov alebo z vlogov na YouTube. Cieľom neboli tentoraz náhodné nákupné centrá ani balíky poslané na náhodné adresy, ako sme videli v predchádzajúcich mesiacoch, ale konkrétne zbrojovky. Bednár v rozhovore vysvetľuje, prečo sa ruské tajné služby rozhodli zmeniť taktiku a prečo je natáčanie vlastného sabotážneho činu logickým, hoci desivým krokom v tejto stratégii Aktuality.sk.
Ak si kladiete otázku, prečo by si niekto, kto pácha trestný čin, chcel svoj skutok zdokumentovať, odpoveď nie je taká prekvapivá, ako by sa mohlo zdať. Videozáznam slúži ako dôkaz pre objednávateľa, že úloha bola splnená. Zároveň môže poslúžiť ako propagandistický materiál, ktorý sa neskôr môže objaviť v dezinformačných kanáloch. A napokon, pre samotných páchateľov, ktorí sú často mladí ľudia bez skúseností s tajnými službami, ide možno aj o formu „potvrdenia“ vlastnej dôležitosti v sieti, do ktorej sa nechali vtiahnuť.
Prečo sa mení spôsob útokov
Ak sledujete správy z posledných mesiacov, možno si všimnete vzorec. Najprv to boli nákupné centrá, potom balíky posielané na náhodné adresy – teraz zbrojovky. Toto nie je náhodná eskalácia, ale podľa Bednára cielená zmena taktiky ruských tajných služieb v Európe. Namiesto profesionálnych agentov sa čoraz viac spolieha na takzvaných „proxy“ páchateľov – bežných ľudí, často mladých, ktorých je možné naverbovať cez internet, zaplatiť im pár stoviek eur a nechať ich vykonať špinavú prácu. Ak sa niečo pokazí, zodpovednosť nesie miestny občan, nie ruský agent s diplomatickým krytím.
Táto zmena taktiky nie je izolovaná od toho, čo sa deje inde v Európe. Podobné prípady sabotáží a podozrení z ruských akcií sa v posledných dňoch objavili aj v Nemecku a Poľsku, kde diplomatické kruhy hovoria o narastajúcom počte incidentov pripisovaných Moskve. Nemecký kancelár dokonca vyhlásil, že krajina stojí pred zásadným zlomom v súvislosti s útokom, ktorý pripisuje Rusku HNonline. Poľsko zase v reakcii na podozrenia zo sabotáží predvolalo ruského veľvyslanca. Slovensko tak nie je výnimkou, ale súčasťou širšieho obrazu, ktorý sa v Európe kreslí už dlhší čas.
Čo to znamená pre Slovensko
Ak žijete na východe Slovenska, alebo kdekoľvek inde v krajine, tento prípad by vás mal zaujímať viac než len ako ďalšia správa medzi desiatkami iných. Ukazuje totiž, že hranica medzi „veľkou geopolitikou“ a vaším susedstvom sa stenčuje. Sabotéri, o ktorých hovoríme, neboli vyslaní ruskou rozviedkou priamo z Moskvy – boli to ľudia, ktorí žili bežný život, kým sa nenechali zlákať do niečoho, čo im možno ani úplne nedošlo, do čoho sa zaplietajú.
Pre bezpečnostné zložky to znamená nutnosť sledovať nielen profesionálnych agentov, ale aj online priestor, kde prebieha verbovanie takýchto ľudí. Pre bežného občana to znamená, že by sme mali byť opatrnejší voči podozrivým ponukám „rýchleho zárobku“ za jednoduchú úlohu, ktoré sa môžu objaviť v anonymných správach či na sociálnych sieťach. A pre politickú reprezentáciu to znamená, že otázka bezpečnosti kritickej infraštruktúry – od zbrojoviek po energetické siete – nie je len teoretickým cvičením, ale realitou, s ktorou sa musí Slovensko vyrovnávať práve teraz, nie až keď bude neskoro.