Predstavte si, že práve teraz tankujete auto a cena na displeji vám nedáva zmysel. Presne to sa môže stať aj vám, drahý čitateľ, v najbližších týždňoch – a dôvod sa odohráva tisíce kilometrov od nás, v úžine, cez ktorú preteká takmer pätina svetovej ropy.
Čo sa stalo
V pondelok vzrástli ceny ropy na šesťtýždňové maximum po tom, čo si Irán a Spojené štáty v Hormuzskom prielive a Ománskom zálive vymenili vzájomné údery na tankery a vojenské plavidlá. Podľa dostupných správ mali byť zasiahnuté aj zariadenia spoločnosti Saudi Aramco, čo situáciu ešte viac vyhrocuje CNBC. Obchodníci na trhoch upozorňujú, že kombinácia útokov na lodnú dopravu a klesajúcich zásob ropy môže situáciu čoskoro vyhrotiť ešte viac – niektorí analytici hovoria priamo o tom, že cena barelu sa blíži k psychologickej hranici 100 dolárov Financial Times.
Situácia sa nezastavila len pri ropovodoch a tankeroch. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) navyše upozornila, že Irán bráni jadrovým inšpektorom vo vstupe na svoje zariadenia a napätie okolo Hormuzu naďalej rastie. Šéf MAAE Rafael Grossi informoval Správnu radu, že Teherán neposkytol potrebné informácie o deklarovanom jadrovom materiáli, pričom Irán zároveň vyhrážal Spojeným štátom útokmi na energetické ciele Euronews.
Pozadie a kontext
Hormuzský prieliv nie je len bodkou na mape – je to jedna z najdôležitejších tepien svetovej ekonomiky. Cez toto úzke hrdlo medzi Iránom a Ománom prechádza obrovské množstvo ropy smerujúcej do Ázie, Európy aj Ameriky. Akékoľvek napätie v tejto oblasti okamžite rezonuje na svetových burzách, pretože investori sa boja jediného scenára – že sa prieliv na nejaký čas úplne uzavrie alebo že sa preprava stane príliš rizikovou.
Napätie medzi Washingtonom a Teheránom pritom nie je novinkou, no eskalácia v podobe priamej výmeny úderov na vojenské lode a tankery predstavuje kvalitatívny posun. Kým doteraz išlo skôr o sankcie, diplomatické spory a ojedinelé incidenty, teraz hovoríme o otvorených vojenských akciách, ktoré priamo ohrozujú infraštruktúru spojenú s ťažbou a prepravou ropy. Zapojenie zariadení Saudi Aramco do tejto rovnice je obzvlášť citlivé, keďže Saudská Arábia patrí medzi najväčších producentov ropy na svete a akékoľvek narušenie jej kapacít má okamžitý dopad na globálnu ponuku.
Zaujímavé je aj to, že napriek vojenskej eskalácii sa súbežne odohrávajú aj diplomatické snahy inde vo svete – americkí vyjednávači Witkoff a Kushner práve rokovali v Moskve aj Kyjeve o ukrajinskom konflikte, pričom Kremeľ podľa francúzskej prezidentskej kancelárie prejavil „novú ochotu“ rokovať TERAZ.sk. Svet tak paradoxne balansuje medzi nádejou na upokojenie jedného konfliktu a eskaláciou druhého, pričom oba majú priamy dopad na ceny energií.
Čo to znamená pre Slovensko
A teraz k tomu, čo sa vás, milý čitateľ, dotkne najviac – k vášmu peňaženke. Slovensko je krajina závislá od dovozu ropy a akékoľvek výkyvy na svetových trhoch sa premietajú priamo do cien pohonných hmôt na našich čerpacích staniciach. Ak sa ceny ropy skutočne priblížia k stovke dolárov za barel, pocítime to všetci – pri tankovaní, pri nákupe potravín, ktoré sa k nám dopravujú kamiónmi, aj pri vykurovaní.
Slovensko navyše čelí aj vlastným energetickým výzvam – už čoskoro príde o najlacnejší ruský plyn, čo v kombinácii s drahšou ropou môže vytvoriť dvojitý tlak na domácnosti aj priemysel. Ak k tomu pripočítame, že zamestnanosť u nás už piaty štvrťrok po sebe klesá, najmä v priemysle, situácia sa začína javiť ako nepríjemná kumulácia rizík. Drahšia ropa totiž zdražuje výrobu aj dopravu, čo môže ďalej tlačiť na už aj tak oslabený priemyselný sektor.
Zostáva len dúfať, že diplomatické snahy okolo Ukrajiny prinesú aspoň čiastočné upokojenie na jednej fronte, zatiaľ čo napätie medzi Iránom a USA sa nebude ďalej stupňovať. Pretože ak sa oba konflikty vyhrotia súčasne, slovenská ekonomika, ktorá je už teraz pod tlakom, by to mohla pocítiť veľmi bolestivo – a to už zďaleka nebude len o cene na čerpacej stanici.