Čo sa stalo
Kanadská vláda pod vedením premiéra Marka Carneyho od utorka zavádza zmiernené clá na americký tovar, pôvodne avizované sadzby až do výšky 50 percent sa tak reálne uplatnia v miernejšej podobe. Ide o odpoveď na dlhotrvajúci obchodný spor s Washingtonom, ktorý sa v posledných mesiacoch niekoľkokrát vyostril aj upokojil. Podľa denníka The New York Times však Washington napriek kanadskému gestu varuje pred ďalšou ranou vlastných ciel.
Súbežne s tým prezident Donald Trump vyhlásil, že kanadský výrobca lietadiel a vlakov Bombardier nebude môcť predávať svoje produkty na americkom trhu, pokiaľ nebude vyrábať priamo v Spojených štátoch. Podľa portálu CNBC prišlo toto vyhlásenie deň pred vstupom kanadských odvetných ciel do platnosti – teda v momente, keď by sa dalo očakávať skôr upokojenie situácie než jej vyhrotenie. Francúzsky denník Le Figaro doplňuje, že Trump svoju hrozbu sformuloval stručne na sieti Truth Social slovami, že si neželá viac predaja lietadiel Bombardier do USA.
Pozadie a kontext
Obchodný spor medzi USA a Kanadou trvá už dlhšie a je súčasťou širšieho vzorca americkej obchodnej politiky posledných rokov – vysoké clá ako nástroj nátlaku, po ktorom nasledujú čiastočné ústupky, no zároveň nové hrozby. Kanada je dlhodobo jedným z najbližších obchodných partnerov Spojených štátov, prepojenie ich ekonomík je hlboké najmä v automobilovom a leteckom priemysle. Práve preto je Bombardier symbolickým cieľom – ide o firmu, ktorá je pre kanadskú ekonomiku strategická a jej prípadné vylúčenie z amerického trhu by malo citeľné dôsledky pre zamestnanosť aj vývoz.
To, že Ottawa pristúpila k zmierneniu vlastných ciel napriek pokračujúcim hrozbám z Washingtonu, naznačuje, že kanadská vláda sa snaží deeskalovať situáciu jednostranne, v nádeji, že americká strana bude reagovať podobne. Doterajší priebeh sporu však ukazuje, že Trumpova administratíva pristupuje k obchodným vzťahom skôr transakčne a nepredvídateľne – ústupky jednej strany nemusia automaticky viesť k recipročnému kroku.
Táto dynamika nie je izolovaným prípadom. Podobný vzorec – hrozby clami, čiastočné ústupky, následné nové hrozby – sa v posledných mesiacoch objavil aj vo vzťahu USA k iným partnerom, vrátane Európskej únie. Neistota v obchodnej politike najväčšej svetovej ekonomiky sa tak stáva štrukturálnym rizikom, s ktorým musia počítať firmy aj vlády po celom svete.
Čo to znamená pre Slovensko
Slovensko síce nie je priamym účastníkom sporu medzi USA a Kanadou, no ako malá otvorená ekonomika silne závislá od exportu je citlivé na akékoľvek otrasy v globálnom obchodnom systéme. Slovenský priemysel, najmä automobilový sektor, je súčasťou dlhých medzinárodných dodávateľských reťazcov, ktoré prechádzajú aj cez Severnú Ameriku. Ak sa obchodná vojna medzi USA a Kanadou prehĺbi, môže to mať nepriamy vplyv na ceny komponentov, logistiku aj na správanie nadnárodných výrobcov pôsobiacich aj na Slovensku.
Zároveň prípad ukazuje širší trend, ktorý je pre Slovensko relevantný priamo – rastúcu nepredvídateľnosť americkej obchodnej politiky. Firmy, ktoré plánujú investície alebo exportné stratégie s výhľadom na americký trh, musia počítať s tým, že aj uzavreté dohody či zmiernené clá môžu byť kedykoľvek znova spochybnené. Pre slovenskú vládu a diplomaciu je to signál, že aj v prípade vlastných rokovaní s Washingtonom, či už v obchodných alebo bezpečnostných témach, treba počítať s podobnou dynamikou – ústupky nemusia byť trvalé a politická rétorika sa môže meniť rýchlejšie než formálne dohody.
Spor tiež pripomína, že aj krajiny s tradične blízkymi vzťahmi k USA, akou je Kanada, nie sú imúnne voči tlaku. To je dôležitý kontext aj pre krajiny strednej Európy vrátane Slovenska, ktoré sa v posledných rokoch snažia budovať silnejšie transatlantické väzby, no zároveň musia počítať s tým, že tieto vzťahy môžu byť poznamenané rovnakou mierou nepredvídateľnosti, akú dnes pociťuje Ottawa.
Redakcia Depeša zdroj neznámy