Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v utorok zverejnila výsledky najnovšieho testovania PISA, do ktorého sa zapojili desiatky krajín vrátane Slovenska. Testovanie, ktoré meria úroveň vzdelania pätnásťročných žiakov, prináša pre Slovensko zmiešaný obraz. Zatiaľ čo v matematickej gramotnosti a digitálnych zručnostiach sa slovenskí žiaci umiestnili nad priemerom krajín OECD, v čitateľskej gramotnosti dosahujú výrazne horšie výsledky. Ako informoval TERAZ.sk, Slovenská republika sa do medzinárodného testovania PISA zapája od roku 2003, takže dnešné výsledky umožňujú porovnať vývoj v priebehu viac než dvoch desaťročí.
Podľa portálu Aktuality.sk slovenskí študenti obstáli dobre v matematike aj v digitálnych zručnostiach, no najväčším problémom zostáva práve schopnosť pracovať s textom a rozumieť mu. Ide o zručnosť, ktorá je základom pre zvládanie takmer všetkých ostatných predmetov aj bežného života – od čítania zmlúv a návodov až po orientáciu v spravodajstve. Slabá čitateľská gramotnosť sa tak môže premietnuť aj do ďalších oblastí vzdelávania, hoci samotné testovanie sa primárne zameriava len na túto konkrétnu kompetenciu.
Pozadie a kontext
Slovenský prípad nie je izolovaný. Podobný pokles čitateľských kompetencií zaznamenávajú aj krajiny, ktoré dlhodobo patrili medzi vzdelávacie špičky. Vo Francúzsku dosiahli výsledky PISA 2026 podľa francúzskeho denníka najnižšiu úroveň za posledných dvadsať rokov – krajina sa v matematike umiestnila na 34. mieste a v čítaní na 28. mieste spomedzi zúčastnených krajín. Francúzsky minister školstva Edouard Geffray k tomu uviedol, že výsledky sú znepokojujúce, hoci nie prekvapujúce, pretože klesajúci trend sledovali už dlhšie.
Nemecký denník Die Welt sa vo svojom spravodajstve venoval príčinám podobného poklesu vo vlastnej krajine. Bývalý hamburský školský senátor Ties Rabe v rozhovore pre televíznu redakciu vysvetlil, prečo sa vzdelávacie výsledky detí zhoršujú, a upozornil na jeden z kľúčových faktorov – čas strávený pri mobilnom telefóne. Podľa jeho slov platí jednoduchá, ale závažná súvislosť: čím viac času deti trávia pri telefóne, tým horšie sú ich výsledky v škole. Tento poznatok nie je izolovaným názorom jedného odborníka, ale koreluje s dátami z viacerých krajín, kde sa digitalizácia voľného času mladých ľudí spája s poklesom schopnosti sústredene čítať dlhšie texty a rozumieť im v hĺbke, nielen povrchne.
Je potrebné dodať, že klesajúca čitateľská gramotnosť nie je výlučne slovenským alebo len európskym problémom – ako uvádza francúzska správa, pokles kompetencií v porozumení textu si všímajú aj v ďalších krajinách sveta. Ide teda o širší medzinárodný trend, ktorý sa dotýka vzdelávacích systémov s rôznou históriou, financovaním aj metodikou výučby.
Čo to znamená pre Slovensko
Výsledky PISA majú pre Slovensko dvojaký význam. Na jednej strane potvrdzujú, že v oblasti matematiky a digitálnych zručností dokáže slovenské školstvo produkovať žiakov, ktorí obstoja v medzinárodnom porovnaní nadpriemerne. To je dobrá správa najmä vo svetle dlhoročných diskusií o kvalite prírodovedného a technického vzdelávania na Slovensku, ktoré je dôležité aj pre budúcu konkurencieschopnosť krajiny v odvetviach závislých od kvalifikovanej pracovnej sily.
Na druhej strane, slabšia čitateľská gramotnosť predstavuje varovný signál. Schopnosť porozumieť textu je základným predpokladom pre učenie sa v takmer akomkoľvek predmete, ako aj pre plnohodnotné zapojenie sa do občianskeho a pracovného života. Ak sa tento trend prehlbuje aj v krajinách s vyspelými vzdelávacími systémami, ako je Francúzsko či Nemecko, je pravdepodobné, že podobné faktory – vrátane vplyvu digitálnych zariadení na návyky detí – pôsobia aj na Slovensku.
Pre slovenských tvorcov vzdelávacej politiky tak výsledky PISA 2025 predstavujú podnet na zamyslenie sa nad tým, ako sa vo výučbe pracuje s textom a ako sa dá podporiť hlbšie porozumenie čítanému u žiakov už na základných školách. Zároveň otvárajú širšiu diskusiu o regulácii používania mobilných telefónov v školskom prostredí, ktorá už prebieha aj v iných európskych krajinách. Bez systémovej reakcie hrozí, že medzera medzi silnými matematickými výsledkami a slabou čitateľskou gramotnosťou sa bude naďalej prehlbovať, s dôsledkami, ktoré sa prejavia až o niekoľko rokov na trhu práce a v schopnosti mladej generácie orientovať sa v čoraz zložitejšom informačnom prostredí.