Čo sa stalo
Veľkoobchodné ceny zemného plynu v Európe v stredu pokračovali v prudkom raste a dosiahli podľa dostupných údajov najvyššiu úroveň za posledné štyri roky. Dôvodom sú obavy z narušenia dodávok v dôsledku eskalácie konfliktu na Blízkom východe, konkrétne bojov medzi Spojenými štátmi a Iránom o kontrolu nad Hormuzským prielivom. Referenčný európsky kontrakt na plyn reagoval na správy o vzájomných útokoch prudkým skokom nahor. Zdroj: HNonline
Strážcovia islamskej revolúcie podľa dostupných informácií v stredu oznámili, že zaútočili na dve americké lode, osem tankerov a ďalších desať plavidiel v regióne ako odpoveď na predchádzajúce americké údery na iránske tankery. Irán zároveň podľa francúzskych médií rozšíril svoju takzvanú zakázanú zónu v okolí Hormuzského prielivu až do Ománskeho zálivu, čím de facto zvyšuje riziko pre lodnú dopravu v jednej z najdôležitejších tepien svetového obchodu s ropou a plynom. Zdroj: Le Figaro
Situáciu dopĺňa analýza denníka New York Times, podľa ktorej iránska vláda signalizuje ochotu konflikt ďalej eskalovať. Analytici to vysvetľujú kombináciou rastúceho ekonomického tlaku na Teherán a obáv, že krajina postupne stráca reálnu kontrolu nad Hormuzským prielivom, cez ktorý prechádza podstatná časť svetových dodávok ropy. Zdroj: The New York Times
Pozadie a kontext
Hormuzský prieliv je jednou z najstrategickejšie sledovaných vodných ciest sveta – prechádza cez neho výrazný podiel globálne obchodovanej ropy aj skvapalneného zemného plynu. Akékoľvek riziko jeho uzavretia alebo obmedzenia lodnej dopravy má bezprostredný dopad na ceny energií po celom svete, keďže trhy reagujú preventívne, ešte skôr než dôjde k reálnemu výpadku dodávok.
Súčasná eskalácia medzi Washingtonom a Teheránom nie je izolovanou udalosťou. Americké údery na iránske tankery vyvolali iránsku odvetnú reakciu, a konflikt tak nadobúda podobu vzájomne sa stupňujúcich vojenských akcií priamo v oblasti, cez ktorú prúdi energetická infraštruktúra kľúčová pre Európu aj Áziu. Analytici citovaní americkými médiami upozorňujú, že Irán môže mať motiváciu pokračovať v eskalácii práve preto, že ekonomický tlak naň rastie a kontrola nad prielivom sa mu vytráca z rúk – čo môže viesť k ešte razantnejším krokom v snahe demonštrovať silu.
Európske trhy s plynom sú navyše dlhodobo citlivé na akékoľvek geopolitické otrasy v regióne Blízkeho východu, keďže kontinent v posledných rokoch intenzívne diverzifikuje svoje zdroje energie mimo Ruska a časť tejto diverzifikácie stojí práve na dodávkach skvapalneného plynu prepravovaného cez oblasti ako Perzský záliv a Hormuzský prieliv.
Čo to znamená pre Slovensko
Slovensko ako malá otvorená ekonomika silne závislá od dovozu energií pocíti dôsledky rastu veľkoobchodných cien plynu pomerne rýchlo. Vyššie ceny na burzách sa premietajú do nákladov dodávateľov energie, ktorí ich postupne prenášajú do faktúr pre firmy aj domácnosti. Priemyselné podniky s vysokou energetickou náročnosťou – typicky v oceliarskom, chemickom či sklárskom priemysle – patria medzi prvé, ktoré pocítia tlak na svoje náklady a konkurencieschopnosť.
Situáciu na Slovensku zhoršuje aj skutočnosť, že krajina má podľa dostupných informácií o rok prísť o dodávky najlacnejšieho ruského plynu, čo v kombinácii s aktuálnym cenovým šokom z Blízkeho východu vytvára dvojitý tlak na domáci energetický mix. Vláda a regulačné orgány budú musieť v najbližších mesiacoch sledovať, či sa rastúce veľkoobchodné ceny premietnu aj do regulovaných cien pre domácnosti, alebo sa podarí časť nárastu absorbovať prostredníctvom zásobníkov plynu a dlhodobých kontraktov.
Pre bežného spotrebiteľa je dôležité sledovanie ďalšieho vývoja konfliktu – ak by eskalácia pokračovala a viedla k reálnemu obmedzeniu dopravy cez Hormuzský prieliv, rast cien energií by mohol byť ešte výraznejší a dlhodobejší, s priamym dopadom na infláciu a životné náklady na Slovensku.