Predstavte si ten pocit — stojíte na ranveji vojenskej základne a nad hlavou vám prelieta stíhačka, ktorá stála toľko, koľko by ste vy sami nezarobili ani za desať životov. Presne o tom je aktuálna správa, ktorá tento týždeň prebehla slovenskými médiami: vláda na stredajšom rokovaní schválila zámer na obstaranie ďalších štyroch nadzvukových lietadiel F-16 Block 70 pre slovenské vzdušné sily. Cena? Za lietadlá a výzbroj zaplatíme 390 miliónov eur bez DPH. Nie je to preklep, naozaj takmer štyristo miliónov eur.
Keď som prvýkrát čítal, že minister obrany Robert Kaliňák má do konca roka uzatvoriť zmluvy na výrobu a dodanie týchto lietadiel, prvá otázka, ktorá mi prebehla hlavou, bola jednoduchá — prečo teraz, prečo ďalšie štyri? Slovensko totiž už F-16 vlastní, no podľa ministerstva sa proces budovania spôsobilostí taktického letectva štrnástimi lietadlami, ktoré máme, ešte neskončil. Inými slovami, tí, čo o tom rozhodujú, majú pocit, že to, čo lieta nad naším územím teraz, nestačí. Zdroj: TERAZ.sk
Ak sa vrátim trochu do minulosti, tak si mnohí z vás iste pamätajú, aké emócie vyvolal pôvodný nákup štrnástich F-16 ešte za predchádzajúcich vlád. Bola to jedna z najväčších investícií do obrany v histórii samostatného Slovenska, sprevádzaná diskusiami o cene, o tom, či sme si vybrali správny typ lietadla, aj o tom, či by nebolo lacnejšie kúpiť použité stroje od iného výrobcu. Teraz sa história akoby opakuje, len v menšom rozsahu — namiesto štrnástich ide o štyri kusy, ale suma stále vyráža dych bežnému človeku, ktorý si možno práve teraz počíta, či mu na budúci mesiac vyjde nájom a potraviny.
A práve tu sa dostávame k pozadiu celej veci. Nie je to len o lietadlách. Je to o tom, kde všade sa dnes vo svete strieľa a bombarduje. Stačí sa pozrieť na titulky, ktoré sa objavili tesne vedľa tejto správy — Irán zaútočil na americkú vojenskú základňu v Jordánsku, konflikt medzi USA a Iránom sa prehlbuje, ceny ropy prekročili sto dolárov za barel. Svet, v ktorom žijeme, sa v posledných rokoch stal miestom, kde si žiadna krajina, ani tá naša malá stredoeurópska, nemôže dovoliť tváriť sa, že sa jej to netýka. Poľsko a Slovensko nedávno podpísali list o zámere spolupracovať v obrane proti dronom a v munícii, čo tiež naznačuje, že bezpečnostná téma sa u nás rieši intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým.
Ja osobne mám k tomuto rozporuplný vzťah. Na jednej strane rozumiem, že v čase, keď sa vojna odohráva len pár stoviek kilometrov od našich hraníc, je logické posilňovať obranyschopnosť. Na druhej strane sa neubránim otázke, ktorá určite napadne aj vám — kde na to všetko berieme peniaze, keď súčasne počúvame o deficite verejných financií, o diskusiách okolo dane z motorových vozidiel, ktorú avizuje SaS, alebo o tom, že ministerstvo financií popiera zavedenie nových daní. Zdá sa mi, že obranné výdavky akoby žili vo vlastnom svete, mimo bežných rozpočtových diskusií, ktoré sa týkajú škôlok, ciest či nemocníc. Zdroj: Webnoviny (SITA)
Čo to znamená pre vás, pre mňa, pre bežné Slovensko? Predovšetkým to, že aj v najbližších rokoch budeme svedkami ďalších podobných rozhodnutí. Kaliňák avizoval, že proces budovania spôsobilostí taktického letectva sa štrnástimi lietadlami neskončil — čo je jasný signál, že toto nie je posledný nákup svojho druhu. Môžeme očakávať, že sa v budúcnosti budeme baviť aj o ďalšej výzbroji, o modernizácii pozemných síl, možno aj o systémoch proti dronom, o ktorých sa už rokuje s Poľskom.
Zároveň je dôležité sledovať, ako sa táto investícia premietne do našich záväzkov voči NATO a EÚ, ale aj do vzťahov s USA, od ktorých lietadlá kupujeme. V čase, keď medzinárodné napätie rastie — či už na Blízkom východe, alebo pri hraniciach s Ruskom — sa nákup amerických stíhačiek dá čítať aj ako gesto spojenectva. Otázkou zostáva, ako táto suma zaťaží štátny rozpočet a či sa nájdu politici, ktorí budú žiadať transparentnejšie vysvetlenie, prečo práve teraz a prečo práve toľko. Zdroj: Aktuality.sk
Ja osobne budem túto tému sledovať ďalej — nielen kvôli číslam, ale aj kvôli tomu, čo hovorí o smerovaní našej krajiny v čoraz nepokojnejšom svete.