Ak sledujete slovenskú politiku aspoň s polovičnou pozornosťou, tak vám asi neuniklo, že posledné mesiace pripomínajú pomalý, ale vytrvalý zosun. A najnovší volebný prieskum len potvrdzuje to, čo sa dalo tušiť už dlhšie – Smer-SD sa prepadá a v hre je scenár, ktorý si ešte pred rokom vedel predstaviť málokto.
Čo sa vlastne stalo
Septembrový prieskum priniesol dáta, ktoré musia v Národnej ulici bolieť. Progresívne Slovensko si drží jasné prvenstvo a Smer-SD za ním zaostáva už výraznejšie ako v predchádzajúcich mesiacoch. Ešte nepríjemnejšia správa pre stranu Roberta Fica je fakt, že jej na päty začína šliapať Republika – hnutie, ktoré ešte pred pár rokmi bolo skôr okrajovým hráčom na politickej scéne. Ak by sa trend potvrdil aj v ostrých voľbách, Smer-SD by sa mohol prepadnúť až na tretie miesto, čo by bol pre stranu, ktorá roky formovala vládnu politiku, symbolický aj reálny úder.
Rovnako dôležité je zistenie, že strany súčasnej vládnej koalície by podľa tohto prieskumu spoločne nedokázali zostaviť väčšinu v parlamente. Inak povedané – ak by sa voľby konali teraz, súčasná vláda by nemala z čoho poskladať pokračovanie svojho mandátu. Zdroj: Webnoviny
Prečo je to dôležité aj v pozadí
Politicky sledujem tieto čísla už dlhšie a musím povedať, že vývoj nie je úplne prekvapivý. Vládne strany za sebou majú obdobie plné vnútorných sporov, ekonomických tlakov aj citeľnej únavy voličov z opakujúcich sa káuz a sľubov, ktoré sa nenapĺňajú. Smer-SD bol dlhé roky stranou, ktorá dokázala držať pevné jadro podpory aj v ťažkých obdobiach – práve preto je aktuálny pokles zaujímavý. Naznačuje, že aj toto jadro sa začína rozpadať, alebo aspoň hľadať alternatívy.
A tu prichádza na scénu Republika. Hnutie, ktoré sa profiluje ako tvrdší, radikálnejší hlas na okraji politického spektra, evidentne dokáže osloviť časť pôvodných voličov Smeru – ľudí frustrovaných, sklamaných, hľadajúcich niekoho, kto hovorí jasnejšie a ostrejšie. Nie je to nič nezvyčajné, podobný vzorec sme videli aj v iných európskych krajinách, kde tradičné strany strácajú pôdu pod nohami v prospech radikálnejších alternatív.
Na druhej strane politického spektra Progresívne Slovensko naďalej profituje z pozície hlavnej opozičnej sily a zdá sa, že si túto pozíciu dokáže udržať dlhodobo, nie len ako krátkodobý efekt jednorazového prieskumu.
Čo to znamená pre Slovensko
Ak by som mal byť úprimný, tak práve táto časť ma zaujíma najviac – nie čísla samotné, ale to, čo by znamenali v praxi. Ak by sa aktuálne prieskumy premietli do skutočných volieb, čakala by nás situácia, v ktorej by žiadna z doterajších konfigurácií nedávala matematický zmysel. Súčasná koalícia by nemala dosť hlasov, čo by otvorilo priestor buď pre úplne nové zoskupenia vlády, alebo pre dlhé a komplikované povolebné vyjednávanie.
Záro veň rastúca podpora Republiky signalizuje niečo širšie – posun časti voličskej základne smerom k ešte tvrdším, konfrontačnejším pozíciám. Pre bežného človeka to môže znamenať ešte polarizovanejšiu politickú diskusiu, viac emócií a menej vecných riešení konkrétnych problémov, ako sú ceny energií, zdravotníctvo či školstvo.
Osobne si myslím, že tento prieskum by sme nemali brať ako definitívnu predpoveď budúcnosti – prieskumy sa menia, nálady voličov kolíšu a do riadnych volieb je ešte čas. Ale ako varovný signál pre vládne strany je to jasná správa: ak sa niečo zásadne nezmení, čaká ich nielen strata vedúcej pozície, ale možno aj strata postavenia tretej najsilnejšej strany v krajine. A to je niečo, čo si pred pár rokmi vedel predstaviť len málokto.
Budeme sledovať, ako sa čísla budú vyvíjať v nasledujúcich mesiacoch – a či Republika dokáže svoj momentálny vzostup premeniť na trvalejšiu politickú silu, alebo pôjde len o dočasný jav vyvolaný aktuálnou nespokojnosťou.