Čo sa stalo
Globálny trh so štátnymi dlhopismi prežíva jeden z najturbulentnejších týždňov za posledné roky. Výnosy referenčných desaťročných dlhopisov vlády USA sa v piatok počas ázijského obchodovania vyšplhali až na 4,97 percenta, čo je najviac od konca roka 2023. Podľa agentúry Reuters ide o pokračovanie širšieho výpredaja, ktorý sa začal v Ázii a postupne sa preniesol do Európy TERAZ.sk Ekonomika. Investorov znepokojuje kombinácia faktorov – od geopolitického napätia až po obavy z fiškálnej udržateľnosti veľkých ekonomík.
Rastúce výnosy dlhopisov znamenajú jednoduchú vec: investori požadujú vyššiu odmenu za to, že požičiavajú peniaze vládam. Keď výnosy stúpajú, ceny existujúcich dlhopisov klesajú, pretože nové emisie ponúkajú atraktívnejšie podmienky. Pre vlády to znamená drahšie financovanie deficitov, pre bežných občanov sa to premieta napríklad do drahších hypoték a úverov, keďže výnosy štátnych dlhopisov slúžia ako referenčná sadzba pre celý finančný systém.
Pozadie a kontext
Napätie na dlhopisových trhoch nie je izolovaný jav – prepája sa priamo s ekonomickými problémami, ktoré v týchto dňoch priznáva aj Francúzsko, druhá najväčšia ekonomika eurozóny. Francúzska vláda musela revidovať svoju prognózu rastu smerom nadol, na 0,5 percenta v roku 2026 a jedno percento v roku 2027, pričom minister hospodárstva Roland Lescure priznal, že pôvodný cieľ deficitu na úrovni 5 percent HDP v roku 2026 už nie je reálny Le Figaro.
Slabý rast francúzskej ekonomiky má podľa francúzskeho štatistického úradu byť až trikrát pomalší než priemer celej eurozóny, čo vytvára tlak na verejné financie krajiny, ktorá už roky bojuje s vysokým deficitom Le Figaro. Politický analytik David Amiel upozornil, že francúzska vláda pod vedením premiéra Sébastiena Lecornua bude musieť voliť medzi indexáciou dôchodkov a plánovanou desaťpercentnou daňovou úľavou – oba kroky naraz si štát v súčasnej situácii nemôže dovoliť.
Táto kombinácia slabého rastu, rastúceho deficitu a nervozity na dlhopisových trhoch vytvára začarovaný kruh. Čím vyšší je deficit, tým viac dlhopisov musí štát emitovať, čo pri klesajúcom dopyte investorov tlačí výnosy ešte vyššie. Vyššie výnosy zase zvyšujú náklady na obsluhu dlhu, čo ešte viac zaťažuje rozpočet. Podobný mechanizmus funguje aj v USA, kde sa politická neistota spája s obavami o dlhodobú fiškálnu disciplínu.
Geopolitické napätie situáciu ešte zhoršuje. Rastúce ceny energií, ktoré sú dôsledkom konfliktov na Blízkom východe, sa premietajú do cien nafty, ktorá vo Francúzsku prekročila symbolickú hranicu 2,30 eura za liter Le Figaro. V USA cena dieselu prvýkrát prekonala šesť dolárov za galón, čo je politicky citlivá téma pred blížiacimi sa medzivoľbami.
Čo to znamená pre Slovensko
Slovensko ako malá, exportne orientovaná ekonomika naviazaná na eurozónu pociťuje globálne výkyvy na dlhopisových trhoch nepriamo, ale citeľne. Ak rastú výnosy štátnych dlhopisov vo veľkých ekonomikách, rastú aj výnosy slovenských štátnych dlhopisov – investori totiž požadujú podobnú rizikovú prirážku naprieč celým regiónom. To znamená drahšie financovanie slovenského štátneho dlhu, ktorý musí ministerstvo financií pravidelne refinancovať cez nové emisie.
Drahšie štátne financovanie sa v konečnom dôsledku prejaví aj v bežných domácnostiach – banky si pri stanovovaní úrokových sadzieb na hypotéky a spotrebné úvery berú do úvahy práve výnosy štátnych dlhopisov ako referenčný bod. Ak sa situácia na trhoch nezlepší, môžeme očakávať tlak na rast úrokových sadzieb aj na Slovensku, napriek tomu, že Európska centrálna banka v posledných mesiacoch riešila skôr opačný problém – rastúcu infláciu.
Problémy Francúzska sú navyše varovaním aj pre Slovensko v širšom zmysle. Ukazujú, že ani veľká, vyspelá ekonomika nie je imúnna voči kombinácii slabého rastu a vysokého deficitu. Slovenská vláda, ktorá tiež zápasí s konsolidáciou verejných financií, môže z francúzskeho príkladu vyčítať, že odkladanie rozpočtových reforiem v čase priaznivejších podmienok sa neskôr vypomstí – keď sa trhy obrátia, priestor na manévrovanie sa dramaticky zmenšuje.
Rastúce ceny ropy a nafty, spôsobené geopolitickým napätím, navyše priamo zaťažujú aj slovenských spotrebiteľov a firmy, ktoré sú závislé od dovozu pohonných hmôt. V kombinácii s drahším financovaním štátneho dlhu ide o dvojitý tlak na verejné financie aj domácnosti v nasledujúcich mesiacoch.