Donald Trump podpísal zákon, ktorý rozširuje sankčný režim voči Rusku a súčasne dáva americkej administratíve nástroj na uvalenie ciel na krajiny, ktoré naďalej obchodujú s ruskými energetickými surovinami. Medzi štátmi, ktoré sa môžu ocitnúť v hľadáčiku Washingtonu, sú okrem iných aj Čína a India – teda dvaja z najväčších odberateľov ruskej ropy od začiatku plnohodnotnej invázie na Ukrajinu. Nikkei Asia Rovnaký deň Trump podpísal aj rozsiahlejší balík sankcií, ktorého cieľom je podľa oficiálnych vyjadrení zvýšiť tlak na Kremeľ v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Zdroj: Pravda
Čo sa stalo
Zákon, ktorý prešiel legislatívnym procesom v Kongrese, dáva prezidentovi právomoc uvaliť dodatočné clá na krajiny, ktoré pokračujú v nákupe ruskej ropy a iných energetických komodít vo veľkom rozsahu. Doteraz sa podobné opatrenia sústreďovali najmä na priame sankcie voči ruským subjektom a jednotlivcom, tento zákon však mieri aj na tretie strany, ktoré ruskej ekonomike umožňujú obchádzať existujúce obmedzenia. Práve preto sa medzi potenciálne dotknuté krajiny dostávajú Čína a India, ktoré od roku 2022 výrazne zvýšili dovoz lacnejšej ruskej ropy a stali sa tak ekonomickou záchranou pre moskovský rozpočet.
Súbežne s podpisom zákona Trump podpísal aj širší sankčný balík zameraný priamo na tlak voči Kremľu v kontexte pokračujúcej vojny na Ukrajine. Cieľom je podľa administratívy prinútiť Rusko k ústupkom pri rokovaniach o ukončení konfliktu, respektíve mu sťažiť financovanie vojnového úsilia obmedzením príjmov z exportu surovín.
Pozadie a kontext
Sankcie voči Rusku sú od roku 2022 jedným z hlavných nástrojov, ktorými Západ reaguje na inváziu na Ukrajinu. Doterajšie opatrenia – zmrazenie aktív, obmedzenia bankového sektora, exportné kontroly na technológie s dvojakým využitím – však nedokázali zásadne oslabiť ruské príjmy z predaja ropy a plynu, keďže Moskva presmerovala väčšinu exportu do Ázie. Čína a India sa stali kľúčovými odberateľmi, pričom obe krajiny nakupujú ruskú ropu s výraznou zľavou oproti svetovým cenám.
Hrozba sekundárnych ciel predstavuje pokus uzavrieť túto medzeru. Podobný nástroj – síce v inej podobe – Washington použil aj v minulosti voči krajinám obchádzajúcim sankcie proti Iránu. Otázkou zostáva, do akej miery je USA ochotné a schopné takéto clá skutočne presadiť, keďže obchodné vzťahy s Čínou aj Indiou sú pre americkú ekonomiku samy osebe veľmi významné a prípadná eskalácia by mohla uškodiť aj domácim firmám a spotrebiteľom.
Podpis zákona prichádza v čase, keď sa vojna na Ukrajine naďalej vlečie bez jasného konca a diplomatické snahy o prímerie zatiaľ neprinášajú výsledky. Ruský prezident Vladimir Putin nedávno obvinil Ukrajinu zo sabotovania mierových rokovaní, čo Kyjev odmieta ako propagandu zakrývajúcu neochotu Moskvy ku skutočným ústupkom.
Čo to znamená pre Slovensko
Pre Slovensko ako členský štát EÚ a NATO má tento krok viacero rovín. Po prvé, ide o signál, že Spojené štáty naďalej považujú tlak na Rusko za prioritu americkej zahraničnej politiky, čo je relevantné aj pre koordináciu sankčnej politiky v rámci Únie – Slovensko sa v posledných týždňoch samo dostalo do centra pozornosti, keď spolu s Francúzskom zablokovalo dlhšie predĺženie sankcií kvôli konkrétnemu prípadu.
Po druhé, prípadné sekundárne clá na krajiny obchodujúce s ruskou ropou by mohli mať dosah na globálne dodávateľské reťazce a ceny energií, čo sa nevyhnutne prejaví aj na slovenskom trhu, ktorý je významne závislý od dovozu ropy a plynu. Ak by sa cez tlak na Čínu a Indiu podarilo znížiť dopyt po ruskej rope, mohlo by to teoreticky viesť k presmerovaniu časti ruského exportu smerom, ktorý by opäť tlačil na globálne ceny.
Nakoniec, zákon je súčasťou širšej transatlantickej snahy udržať jednotný front voči Moskve v čase, keď sa objavujú signály únavy z vojny na oboch stranách Atlantiku. Pre malú otvorenú ekonomiku, akou je Slovensko, závislé na stabilite európskeho trhu a energetických dodávkach, je preto vývoj americkej sankčnej politiky témou, ktorú nemožno považovať len za vzdialenú zahraničnopolitickú záležitosť.