Americký Senát v hlasovaní 50 ku 49 odmietol uznesenie, ktoré malo prezidentovi Donaldovi Trumpovi obmedziť právomoc nasadzovať ozbrojené sily proti Iránu bez formálneho súhlasu Kongresu. Návrh predtým v júli schválila Snemovňa reprezentantov, no v Senáte narazil na odpor väčšiny republikánskych zákonodarcov. Hlasovanie sa nieslo takmer výlučne podľa straníckych línií — proti uzneseniu hlasovala väčšina Trumpových republikánov, za ním takmer všetci demokrati.
Čo uznesenie obsahovalo
Návrh sa odvolával na paragraf 5(c) Zákona o vojnových právomociach z roku 1973 a ukladal Trumpovi povinnosť stiahnuť americké sily z bojových operácií proti Iránu, pokiaľ Kongres formálne nevyhlási vojnu alebo priamo neschváli použitie vojenskej sily. Zároveň by prezidentovi ponechal možnosť udržiavať sily potrebné na obranu Spojených štátov alebo spojenca pred bezprostredným útokom, avšak podliehajúce oznamovacím povinnostiam podľa zákona.
Ešte začiatkom septembra sa v Snemovni reprezentantov k demokratom pripojilo sedem republikánov a spoločne presadili podobné uznesenie. V Senáte však táto podpora chýbala a návrh napokon neprešiel len o jeden hlas.
Historicky obmedzená sila takýchto uznesení
Právna záväznosť podobných kongresových iniciatív je už dlhodobo predmetom sporov medzi Bielym domom a zákonodarcami. Predchádzajúce pokusy Kongresu obmedziť vojenské právomoci prezidenta nikdy prakticky nezmenili smerovanie amerických vojenských operácií — administratíva sa spravidla odvoláva na vlastný výklad ústavných právomocí hlavy štátu ako vrchného veliteľa ozbrojených síl. Aby Kongres dokázal voči administratíve vystúpiť jednotne, museli by podobné uznesenie schváliť obe komory, čo sa v tomto prípade nestalo — Senát ho zamietol napriek tomu, že Snemovňa ho v lete podporila.
Spor sa odohráva na pozadí zvýšeného napätia medzi Washingtonom a Teheránom, ktoré v uplynulých mesiacoch viedlo aj k priamym vojenským akciám v regióne. Otázka, do akej miery môže prezident konať bez explicitného súhlasu Kongresu, tak zostáva otvorená a politicky citlivá, keďže sa dotýka rovnováhy moci medzi exekutívou a legislatívou.
Prečo je to dôležité aj mimo USA
Výsledok hlasovania signalizuje, že americká administratíva si aj naďalej ponecháva voľnú ruku pri prípadných vojenských krokoch voči Iránu bez toho, aby ju v tom zákonodarný zbor limitoval. Pre spojencov USA v Európe vrátane Slovenska to znamená, že bezpečnostná situácia na Blízkom východe zostáva nepredvídateľná — prípadná eskalácia medzi Washingtonom a Teheránom by mohla mať dôsledky pre stabilitu regiónu, cenu ropy aj pre migračné toky smerom do Európy. Slovensko ako členský štát EÚ a NATO pritom nemá priamy vplyv na rozhodnutia amerického Kongresu, no dôsledky prípadného vojenského konfliktu v Perzskom zálive by pocítilo prostredníctvom energetických trhov a globálnej bezpečnostnej situácie, podobne ako pri iných krízach na Blízkom východe v uplynulých rokoch.