Čo sa stalo
Donald Trump v pondelok na sieti Truth Social ostro poprel informácie, ktoré priniesol portál Axios s odvolaním sa na nemenovaných amerických predstaviteľov. Podľa nich mala jeho administratíva pripravovať pre Irán ponuku zmiernenia sankcií a uvoľnenia zmrazených finančných prostriedkov výmenou za „konkrétne“ kroky obmedzujúce iránsky jadrový program. „Axios práve zverejnil článok, podľa ktorého som Iránu ponúkol zmiernenie sankcií a uvoľnenie zmrazených finančných prostriedkov. Nie je to pravda. Neponúkol som im NIČ,“ napísal prezident Pravda.
Dementi prišlo v momente, keď sa v New Yorku stretávajú katarskí sprostredkovatelia s iránskym ministrom zahraničných vecí Abbásom Arákčím. Predmetom rokovaní je návrh dohody, ktorá by mala ukončiť vzájomné nepriateľstvo medzi USA a Iránom. Podľa amerického predstaviteľa oboznámeného s nepriamymi rokovaniami boli doterajšie kontakty „pozitívne a konštruktívne“ a Irán údajne naznačil ochotu byť v otázke jadrového programu flexibilnejší. Rozdiely medzi stranami však podľa všetkého zostávajú zásadné Aktuality.sk.
Pozadie a kontext
Jadro sporu spočíva v tom, čo majú obe strany ponúknuť ako prvé. Irán chce, aby sa rokovania sústredili na Hormuzský prieliv a na americkú námornú blokádu, ktorá cez túto strategickú vodnú cestu obmedzuje jeho vývoz ropy. Washington naopak žiada, aby Teherán najskôr pristúpil na ústupky v jadrovej oblasti, vrátane umožnenia vstupu medzinárodných inšpektorov do krajiny. Podľa regionálnych predstaviteľov z Blízkeho východu, s ktorými hovorila agentúra AP, sa pracuje na návrhu, ktorý by kombinoval znovuotvorenie prielivu, ukončenie blokády a následné zrušenie sankcií - teda postupný, podmienený proces, nie jednorazovú dohodu.
Dôvera medzi stranami je pritom nízka. Ešte v júni obe krajiny podpísali memorandum o porozumení, podľa ktorého sa mal jadrový program riešiť v priebehu 60 dní - dohoda sa však po niekoľkých dňoch zrútila. Americkí predstavitelia pre AP uviedli, že pochybujú, či je Irán ochotný dodržať prípadné záväzky, keďže krajina medzitým podľa Washingtonu zaútočila na obchodné lode práve v Hormuzskom prielive. Zároveň si však USA myslia, že ich vyjednávacia pozícia sa posilňuje, pretože Teherán čoraz citeľnejšie pociťuje dôsledky sankcií.
Na pozadí týchto rokovaní prebieha aj vojenský presun, ktorý má symbolickú váhu. Americké jednotky sa podľa agentúry Reuters do stredy sťahujú z posledných základní v Iraku po dvoch desaťročiach prítomnosti, počas ktorej v krajine zahynulo vyše 4500 amerických vojakov. Odchod amerických síl oslavuje Irán a jeho spojenci, ktorí si tak v Iraku upevňujú vplyv Reuters. Trump zároveň v Oválnej pracovni vyhlásil, že Spojené štáty vojnu s Iránom vyhrajú „veľmi skoro“, či už diplomaticky, alebo inak, a že ceny benzínu po jej skončení klesnú. Štátny tajomník Marco Rubio dodal, že Hormuzský prieliv je aj napriek napätiu z veľkej časti priechodný a tok ropy sa blíži k predvojnovým hodnotám, s výnimkou iránskej ropy. Zároveň varoval, že jadrovo vyzbrojený Irán by predstavoval „neprijateľné riziko“ a mohol by podľa neho zneužívať zbrane na vydieranie sveta a kontrolu energetických tokov The Independent.
Čo to znamená pre Slovensko
Výsledok rokovaní medzi Washingtonom a Teheránom sa dotýka aj Slovenska, hoci nepriamo. Hormuzský prieliv je jednou z kľúčových tepien svetového obchodu s ropou a akékoľvek obmedzenie jeho priechodnosti sa premieta do cien energií na globálnych trhoch, teda aj do cien pohonných hmôt a energií na Slovensku. Prípadné zhoršenie alebo naopak upokojenie situácie v Perzskom zálive tak môže mať priamy vplyv na infláciu a životné náklady aj v strednej Európe. Slovensko navyše ako členská krajina EÚ a NATO sleduje aj širší geopolitický rozmer napätia - stabilita na Blízkom východe ovplyvňuje aj bezpečnostnú situáciu v Európe, vrátane migračných tokov a rizika teroristických hrozieb, ktoré sa v uplynulých dňoch preverovali aj v súvislosti s incidentom pri britskej základni RAF Fairford.