Predstavte si, že vám v piatok popoludní zazvoní telefón, dvíhate ho uprostred konferencie v Norimbergu a na druhej strane vám oznámia, že ste práve vyhrali Nobelovu cenu za mier. Presne to sa stalo osemdesiatpäťročnej juhoafrickej právničke Navi Pillayovej – a jej prvá reakcia nebola nadšený výkrik, ale otázka, či si to môže ešte overiť. „Je to prvý apríl?“ pýtala sa podľa Al Jazeery, kým okolo nej prepukol potlesk kolegov z medzinárodného práva. Keď jej došlo, že žart to nie je, pridala ešte jeden vlastný: „Ak budete tlieskať ešte trochu viac, možno sa o túto cenu podelím s Trumpom.“ Zdroj: TERAZ.sk
Ten vtip nebol náhodný. Narážala ním na vlaňajšiu laureátku, venezuelskú opozičnú líderku Maríu Corinu Machadovú, ktorá svoju zlatú medailu krátko po víťazstve venovala americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Ten sa od návratu do Bieleho domu netají tým, že by si Nobelovu cenu za mier zaslúžil sám – a práve preto bude mať voľba Pillayovej v USA trpkú príchuť.
Kto je žena, ktorú si výbor vybral
Navi Pillayová sa narodila v roku 1941 v Durbane v Južnej Afrike do indickej rodiny tamilského pôvodu, v čase, keď krajinou vládol apartheid. V roku 1967 sa stala prvou ženou, ktorá si v jej rodnej provincii Natal otvorila advokátsku prax. Bránila aktivistov proti apartheidu vrátane Nelsona Mandelu a presadila základné práva pre väzňov na ostrove Robben Island. Po páde apartheidu sa v roku 1995 stala prvou nebielou sudkyňou vrchného súdu v Južnej Afrike. V tom istom roku začala pôsobiť v Medzinárodnom trestnom tribunáli pre Rwandu, ktorému štyri roky aj predsedala a prispela k tomu, že súd po prvý raz uznal znásilnenie za súčasť genocídy. Neskôr bola sudkyňou Medzinárodného trestného súdu v Haagu a v rokoch 2008 až 2014 zastávala post vysokej komisárky OSN pre ľudské práva. Zdroj: The Hindu
Predseda Nórskeho Nobelovho výboru Jørgen Watne Frydnes pri odôvodnení výberu povedal, že od jej raných čias v obrane Mandelu až po službu sudkyne v kľúčových medzinárodných kauzach „vedie spoločná niť“. Výbor zdôraznil, že cenu udeľuje v čase, keď je systém medzinárodného práva vystavený „obrovskému tlaku“ a jeho inštitúcie čelia útokom. Podľa Frydnesa ide o jasný odkaz tým, ktorí sa snažia podkopať medzinárodný systém a jeho inštitúcie.
Prečo je ocenenie citlivé práve teraz
Pillayová do minulého roka predsedala Nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisii OSN pre palestínske územia, ktorá dospela k záveru, že Izrael v Gaze pácha genocídu – ako prvý orgán napojený na OSN. Izrael správu označil za „škandalóznu“ a po ocenení Pillayovej jeho ministerstvo zahraničných vecí napísalo, že si z pekla tlieska aj nacistický propagandista Joseph Goebbels, keďže Nobelov výbor podľa nich odmenil „najväčšiu lož 21. storočia“. Zdroj: Le Figaro
Na druhej strane spektra stáli reakcie plné uznania. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová nazvala Pillayovú „obhajkyňou prenasledovaných, zraniteľných, hlasov bez hlasu a vylúčených“ a pripomenula, že „od násilia apartheidu v Južnej Afrike po hrôzy rwandskej genocídy čelila jedným z najtemnejších kapitol ľudstva“. Prezidentka Medzinárodného trestného súdu Tomoko Akane uviedla, že ocenenie má „osobitný význam“ v čase, keď súd čelí sankciám zo strany USA pre zatykač na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. OSN si ocenenie vzala ako potvrdenie hodnoty ľudských práv – hovorkyňa úradu pre ľudské práva Shabia Mantoo ho označila za „úžasnú správu“. Zdroj: The Guardian
Cena v číslach a kontexte
Nórsky výbor tento rok vyberal zo 287 nominácií, vyše štvrtiny z nich tvorili organizácie. Laureátka získa zlatú medailu, diplom a 1,2 milióna dolárov, odovzdávanie sa uskutoční 10. decembra v Osle, v deň výročia úmrtia Alfreda Nobela. Cena za mier je tento týždeň piatou udelenou Nobelovou cenou – pred ňou si laureátov našli medicína, fyzika, chémia a vo štvrtok aj literatúra, ktorú získala kanadská poetka Anne Carsonová. Posledná ostáva cena za ekonómiu, ktorú výbor oznámi v pondelok.
Čo zostáva v pamäti najviac, je práve tá chvíľa prekvapenia, keď si sama laureátka nebola istá, či ide o žart. Pillayová, ktorá v súčasnosti pôsobí ako sudkyňa Medzinárodného súdneho dvora v kauze, kde čelí obvineniam z genocídy Mjanmarsko, povedala, že posledné, čo urobila pred oznámením, bolo odovzdanie správy o Gaze, v ktorej situáciu označila za genocídu. Jej dlhá kariéra – od súdnych siení apartheidu cez rwandský tribunál až po najvyššie medzinárodné súdy – je teraz symbolicky spojená s miestom, kde ju zastihla správa o víťazstve: Norimberským súdom, mestom, kde sa pred sedemdesiatimi rokmi písali prvé kapitoly moderného medzinárodného trestného práva.