Predstavte si tú chvíľu – sedíte večer pred televízorom, na obrazovke bežia Gilmorovci alebo Raymonda má každý rád, a tam, niekde v pozadí príbehu, sa mihne tvár, ktorú neviete pomenovať, ale hneď viete, že ju poznáte. Presne takto si mnohí z nás pamätajú Bunny Levine.
Zomrela vo veku 97 rokov, po dlhom a plnom živote strávenom pred kamerami. Nebola hviezdou prvej veľkosti, jej mená si možno nezapamätáte hneď, ale jej tvár – tú áno. Objavila sa aj vo filme La La Land, ktorý mnohí z nás sledovali s dojatím a slzou v oku.
Je zvláštne, ako herci ako ona formujú naše detstvo a mladosť, hoci si ich meno neuchováme v pamäti tak silno ako mená hlavných hviezd. Sú to práve oni, kto dotvára svet seriálov a filmov, ktoré nás sprevádzajú roky.
Keď počujem o odchode niekoho takého, vždy si spomeniem, koľko večerov strávených pri obrazovke by bez takýchto hercov jednoducho nebolo rovnakých. Bunny Levine odchádza, ale jej momenty na obrazovke zostávajú s nami – niekde v archívoch pamäti, medzi hlasmi našej mladosti.