Ministerstvo financií USA pod vedením Scotta Bessenta oznámilo rozšírenie sankcií voči Iránu s jasným odkazom: krajiny, ktoré budú naďalej obchodovať s Teheránom, riskujú vylúčenie z finančného systému založeného na dolári. Otázka znie – akú cenu za to napokon zaplatí zvyšok sveta?
Sankcie sa dotýkajú iránskeho letectva, technologického sektora aj lodnej dopravy. Ide teda o plošný úder na infraštruktúru, ktorá krajine umožňuje fungovať v globálnej ekonomike. Podľa analýzy Al Jazeery sa dôsledky prenášajú ďalej – na ceny energií a stabilitu svetových trhov.
Zaujímavé je, že brazílsky denník Folha upozorňuje na chýbajúce detaily celej operácie, ktorú Washington označil za akýsi „ekonomický deň D“. Bez konkrétneho plánu realizácie zatiaľ ide skôr o politické gesto než o funkčný mechanizmus.
História sankčných režimov ukazuje jeden opakujúci sa vzorec: čím väčší je tlak na izolovaný režim, tým väčšia je snaha obchádzať systém cez tretie krajiny a šedé zóny. Otázkou teda nie je len to, či sankcie oslabia Irán, ale aj to, koľko strán bude ochotných riskovať vlastné hospodárske záujmy kvôli americkému tlaku.
Efekt na spotrebiteľov sa môže prejaviť najmä v cenách ropy a lodnej dopravy, teda v položkách, ktoré napokon zaplatí bežný občan kdekoľvek na svete.