Washington predstavil plán, ktorý minister financií Scott Bessent nazval „ekonomickým dňom D“ – sériu sekundárnych sankcií, ktoré majú Irán definitívne odrezať od zvyšku svetového obchodu. Kľúčová otázka však znie: čo to znamená pre krajiny, ktoré s Iránom stále obchodujú?
Analýza ukazuje, že iránsky zahraničný obchod dnes drží pri živote len malá skupina štátov – predovšetkým Čína, India a Spojené arabské emiráty. Práve tieto ekonomiky sú teraz najviac vystavené riziku, že sa dostanú do hľadáčika amerických sekundárnych sankcií.
Iránsky nový šéf bezpečnosti pritom varoval susedov z Perzského zálivu, že ak sa zapoja do americkej ekonomickej vojny, bude s nimi zaobchádzať ako s nepriateľmi. Teherán zároveň tvrdí, že má na sankcie pripravený dvojročný plán a že je „plne pripravený“ čeliť tlaku.
Paradoxom je, že tlak na Irán prichádza v momente, keď je Hormuzský prieliv – kľúčová tepna svetového obchodu s ropou – čoraz nebezpečnejším miestom, o čom svedčí 68 incidentov od začiatku vojny. Otázkou zostáva, či agresívna sankčná politika situáciu upokojí, alebo naopak, prinúti Irán a jeho partnerov hľadať ešte razantnejšie spôsoby obchádzania sankcií, čo by mohlo napätie v regióne ešte prehĺbiť.