Robert Fico sa v Bratislave stretol s čiernohorským prezidentom Jakovom Milatovičom a vyjadril plnú podporu ambícii Čiernej Hory vstúpiť do Európskej únie do roku 2028. Znie to ako gesto štátnickej veľkorysosti. Ale položme si otázku – je to naozaj priorita, ktorú by mal slovenský premiér verejne deklarovať práve teraz?
Kým sa Fico venuje podpore rozširovania EÚ o balkánsku krajinu, doma sa hromadia kauzy okolo ministerstva kultúry, bezpečnostné zložky riešia pokusy o sabotáž priemyselných objektov a bratislavské komunálne voľby ukazujú chaos v koaličných radoch. Nie je to trochu pokrytecké, podporovať cudzí vstup do klubu, ktorého pravidlá si vlastná vláda podľa kritikov občas vyberá selektívne?
Podpora Čiernej Hory znie ako lacné politické gesto bez reálnych záväzkov – žiadne peniaze, žiadne konkrétne kroky, len fotka a vyhlásenie. Kde je rovnaká rétorická energia, keď príde na transparentnosť vlastnej vlády, na riešenie korupčných podozrení alebo na komunikáciu s vlastnými občanmi?
Otázka pre premiéra znie jasne: je ľahšie podporovať vstup iných do Únie, než dokázať, že Slovensko samo dodržiava hodnoty, na ktorých je táto Únia postavená?