Pýtame sa jednoducho: prečo minister zdravotníctva tvrdí verejnosti niečo iné, než čo sa skutočne deje v predpisoch jeho vlastného rezortu? Kamil Šaško vyhlásil, že otázka darovania krvi gejmi a bisexuálmi nie je „na stole“. Podľa zistení Aktuality.sk sa však vyhláška upravujúca darcovstvo krvi medzitým zmenila.
Lenže zmena je len kozmetická. Zadaný gej žijúci v monogamnom vzťahu krv darovať stále nemôže. Ak je teda cieľom skutočne riešiť nedostatok krvi, prečo štát naďalej vylučuje skupinu ľudí, ktorých zdravotné riziko sa reálne nelíši od heterosexuálnych darcov v podobnej situácii?
Slovensko dlhodobo bojuje s nedostatkom krvi v transfúznych staniciach. Napriek tomu sa namiesto odborného prehodnotenia rizika drží zastaraný prístup, ktorý diskriminuje na základe sexuálnej orientácie, nie na základe reálneho správania či rizikových faktorov.
Kde je teda hranica medzi opatrnosťou a predsudkom? A prečo minister verejne komunikuje niečo, čo nezodpovedá stavu legislatívy, ktorú riadi jeho vlastné ministerstvo? Občania majú právo na jasnú odpoveď – nie na vyhlášku zmenenú „len na papieri“, kým v praxi platia staré zákazy.