Grafy verejných financií zriedka rozprávajú takú jasnú príbeh ako ten o slovenskom a českom dlhu. Pred vstupom do eurozóny mali obe krajiny prakticky rovnakú úroveň verejného dlhu — Slovensko svoj dlh cielene znížilo, aby splnilo maastrichtské kritériá. Zdalo by sa teda, že obe ekonomiky vstupujú do novej éry z podobnej pozície.
Lenže o pár rokov neskôr, tesne pred vypuknutím pandémie, bol slovenský dlh už o tretinu vyšší než český. Čo sa stalo? Kľúčový je rozdiel v hospodárení počas takzvaných dobrých čias. Zatiaľ čo Česko využilo obdobie hospodárskeho rastu na konsolidáciu verejných financií, Slovensko pokračovalo v deficitnom hospodárení aj v rokoch, keď ekonomika rástla a verejné financie mali priestor na ozdravenie.
Toto rozhodnutie malo ďalekosiahle dôsledky. Do pandemickej krízy, ktorá si vyžiadala masívne štátne výdavky vo všetkých krajinách, tak Slovensko vstupovalo s výrazne horšou východiskovou pozíciou než jeho český sused. Nižší fiškálny priestor pred krízou znamená menej manévrovacieho priestoru počas krízy — a vyššie riziko, že sa dlh bude kumulovať aj naďalej.
Otázkou zostáva, či sa Slovensko z tejto skúsenosti poučilo pre budúce hospodárske cykly.