Strana, ktorá chce zrušiť župy, kandiduje na županov. Kto je vlastne Právo na pravdu? Za necelý rok od registrácie postavila 282 kandidátov. Zároveň má v programe vetu, ktorá s týmito voľbami nesedí. Portrét najnovšieho pokusu o zmenu slovenskej politiky.
Začiatkom septembra zverejnila strana Právo na pravdu kandidátku do spojených samosprávnych volieb a číslo, ktoré v nej stálo, si zaslúži pozornosť: 282 kandidátov naprieč celým Slovenskom. Štyria kandidujú na predsedov samosprávnych krajov, štyridsaťštyri na primátorov a starostov, ostatní do krajských a mestských zastupiteľstiev.
Na stranu, ktorá bola do registra politických strán zapísaná pred desiatimi mesiacmi a do volieb ide prvýkrát, je to nezvyčajne odvážne číslo. Väčšina nováčikov sa v prvých voľbách sústredí na jeden kraj alebo pár miest. Právo na pravdu ide všade.
A práve v tom čísle je zaujímavý detail.
Na tlačovej konferencii 21. januára tohto roka, keď strana predstavovala svoje vedenie a programové priority, jej predseda Zoroslav Kollár okrem iného vyhlásil, že ak by sa strana dostala do vlády, presadzovala by postupné zrušenie vyšších územných celkov.
O osem mesiacov neskôr kandiduje na predsedov tých istých vyšších územných celkov so štyrmi vlastnými ľuďmi.
To nie je nutne pokrytectvo — dá sa to obhájiť a nižšie sa k tomu vrátime. Ale je to prvá otázka, ktorú by mal dostať každý z tých štyroch kandidátov. Odkiaľ prišla Príbeh strany sa začal začiatkom roku 2025, keď Zoroslav Kollár — konkurzný právnik a podnikateľ, ktorý sa dovtedy v politike nepohyboval — začal zbierať podpisy pre nový politický projekt.
Zákon požaduje desaťtisíc podpisov. Jeho ľudia ich odovzdali vyše dvadsaťtisíc a 3. novembra 2025 ministerstvo vnútra stranu oficiálne zaregistrovalo. Ustanovujúci snem sa konal 15. januára 2026, o šesť dní neskôr strana predstavila vedenie.
Kollár bol za predsedu zvolený jednomyseľne.
Dôležitejší než tie dátumy je však fakt, ktorý sa pri nových stranách stráca: dvadsaťtisíc podpisov nie je málo. Znamená to, že niekto mal v teréne ľudí, ktorí ich vedeli vyzbierať — a to je infraštruktúra, akú väčšina nových slovenských strán nemá ani po roku existencie. Kto v nej sedí Predsedníctvo strany tvoria Pavol Achberger, Roland Čibrej, Jozef Haščák, Zuzana Krajčovičová, Andrej Matejčík, Kristína Marčeková a Martin Halás. Generálnou manažérkou je Silvia Beňová.
Sú to mená, ktoré priemernému voličovi nič nepovedia, a to je zámer — strana sa prezentuje ako niečo mimo zabehaného politického prostredia.
Úplne mimo neho však nie je. Martin Halás v minulosti viedol think-tank Inštitút sociálnej demokracie, prepojený na stranu Hlas. Pri zbieraní podpisov sa okolo projektu objavil aj František Gőgh, starosta Veľkých Úľan a bývalý šéf Starostov a nezávislých kandidátov, či Filip Sulík, syn bývalého predsedu SaS.
Je to bežné — nová strana potrebuje ľudí, ktorí vedia, ako sa robí kampaň, a tí sa nedajú vypestovať za rok. Ale s obrazom úplne nepopísaného papiera to sedí len čiastočne a je poctivé to povedať. Čo chce Program stojí na hesle „Slovensko na prvom mieste" a strana ho zhŕňa do piatich okruhov: ochrana slovenských rodín, najmä mladých; dôstojný život seniorov; spravodlivosť pre pracujúcich; podpora podnikateľov a živnostníkov; a suverénny štát, ktorý rozhoduje v záujme vlastných občanov.
V zahraničnopolitickej rovine je to jasne vymedzená línia. Strana hovorí o odmietnutí centralizácie moci a rozhodovania Bruselu, ktoré podľa nej poškodzuje hospodársku stabilitu a životnú úroveň slovenských rodín, a o ochrane tradícií, hodnôt a identity.
V hospodárskej rovine je hlavnou témou dlh. Na sneme v Liptovskom Mikuláši v máji Kollár varoval, že počítadlo ekonomického dlhu sa točí čoraz rýchlejšie a že Slovensko môže skončiť v bankrote. Tam tiež zaznela veta, ktorú si strana zobrala za svoju: „Nemáme víziu, máme plán."
Konkrétne opatrenia, ktoré sa dajú odmerať, sú zatiaľ dve: zrušenie ôsmich ministerstiev a zníženie počtu poslancov. A tretie — to o zrušení žúp. Späť k tomu rozporu Ako sa dá kandidovať na funkciu, ktorú chcete zrušiť?
Dá sa to obhájiť dvoma spôsobmi a oba sú legitímne.
Prvý: zrušenie vyšších územných celkov je ústavná zmena, o ktorej rozhoduje parlament, nie župy. Kandidovať na župana teda nie je v rozpore s tým, že by ste ten úrad z parlamentu radi reformovali — pokiaľ to poviete nahlas.
Druhý: kým župy existujú, spravovať ich niekto musí, a je logickejšie, aby ich spravoval niekto, kto ich považuje za predražené, než niekto, kto z nich žije.
Problém nie je v tej myšlienke. Problém je v tom, že v kampani sa o nej nehovorí. Keď strana v januári povie, že župy treba zrušiť, a v septembri postaví štyroch kandidátov na županov bez toho, aby to spojila, volič má právo pýtať sa, ktorá z tých dvoch vecí platí.
Je to otázka, na ktorú sa dá odpovedať dobre. Zatiaľ ju nikto nepoložil. Koho oslovuje Analytici, ktorí kampaň sledujú, sa zhodujú, že Právo na pravdu neberie hlasy liberálnej opozícii. Berie ich sklamaným voličom Smeru a Hlasu, časti sympatizantov Republiky a ľuďom, ktorí prestali chodiť voliť. Najsilnejšie rezonuje u stredného veku a čerstvých dôchodcov.
Kollárova osobná história pritom funguje spôsobom, ktorý vypovedá o stave dôvery na Slovensku viac než ktorýkoľvek prieskum: časť voličov mu jeho väzbu nepočíta ako mínus, ale ako doklad toho, že systém pozná zvnútra.
Prieskumy zatiaľ ukazujú stranu v pásme zhruba jedného až troch percent — agentúra SCIO jej v prvom meraní na jeseň 2025 namerala 3,2 percenta, NMS Market Research o dva mesiace neskôr 1,6. To je presne to rozpätie, v ktorom slovenské strany buď preskočia prah, alebo zmiznú bez stopy. Čo sledovať 24. októbra Regionálne voľby sú pre novú stranu tvrdší test než parlamentné. Nedá sa v nich vyhrať rétorikou a nedá sa v nich schovať za lídra — na hlasovacom lístku sú konkrétne mená, ktoré si volič buď spojí s niečím, alebo nie.
Tri veci, ktoré v ten večer prezradia, či je Právo na pravdu projekt alebo epizóda:
Banská Bystrica. Tam má strana najviac kandidátov — päťdesiat. V Košickom kraji štyridsaťšesť, v Bratislavskom tridsaťdeväť. To poradie je zámer a strana ho hlása nahlas: nechce byť bratislavská. Ak jej to vyjde práve na strednom Slovensku, bude to prvá nová strana za dlhý čas, ktorá vyrástla mimo hlavného mesta.
Tí štyria kandidáti na županov. Vyhrať žiadnu župu v prvých voľbách nie je hanba. Ale výsledok pod päť percent by znamenal, že meno lídra neprenáša na kandidátov nič.
Obce a mestá. Štyridsaťštyri kandidátov na primátorov a starostov je v skutočnosti najdôležitejšie číslo z celej kandidátky. Starosta zvolený v okresnom meste je pre stranu cennejší než tri percentá v prieskume — je to človek, ktorý o štyri roky niečo ukáže, alebo neukáže.
Zvyšok je zatiaľ len sľub. A tých malo Slovensko za tridsať rokov dosť.
Text vychádza z verejne dostupných informácií, tlačových výstupov strany a agentúrneho spravodajstva.