Čo sa stalo
Euronews strávil týždeň s nemeckými a litovskými jednotkami na východnom krídle NATO, len pár kilometrov od bieloruských hraníc. Reportáž opisuje intenzívne cvičenia, prítomnosť jednotiek elektronického boja a atmosféru, v ktorej – ako sa v texte doslova píše – „vojna nikdy nebola bližšie“. Nemecká armáda tak potvrdzuje, že príprava na možný konflikt na východe Európy prestala byť teoretickým cvičením a stáva sa súčasťou bežnej vojenskej rutiny Euronews.
Súčasne sa v Bruseli opäť otvára téma, ktorá už raz stroskotala – čo urobiť so zmrazenými ruskými aktívami. Ako pripomína Euronews, Európska únia sa pred rokom pokúsila nájsť právne udržateľný spôsob, ako tieto peniaze použiť na podporu Ukrajiny, no neuspela. Teraz sa k téme vracia s nádejou, že tento pokus bude úspešnejší Euronews.
Do tejto skladačky patrí aj vyjadrenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý podľa agentúrnych správ uviedol, že Vladimir Putin „sa nechystá zaútočiť“ na žiadneho člena NATO. Podľa amerických médií pritom šéf CIA počas návštevy Moskvy údajne varoval Kremeľ pred akýmkoľvek útokom na Alianciu Webnoviny.
Pozadie a kontext
Tieto tri správy spolu vytvárajú obraz Európy, ktorá sa nachádza v akomsi medzistave – nie je vo vojne, ale ani v mieri, na aký bola zvyknutá pred rokom 2022. Na jednej strane armády členských krajín NATO fyzicky posilňujú svoju prítomnosť na východnom krídle a pripravujú sa na scenáre, ktoré ešte pred pár rokmi pôsobili ako teoretické cvičenie pre generálny štáb. Na druhej strane politická a diplomatická rovina zostáva rozporuplná – americký prezident verejne tvrdí, že bezprostredné nebezpečenstvo útoku na členský štát Aliancie nehrozí, zatiaľ čo spravodajské zložky podľa všetkého považujú za potrebné pred takýmto scenárom varovať priamo v Moskve.
Táto nejednotnosť signálov nie je náhodná. Odráža základné dilemy, s ktorými sa Západ pasuje už od začiatku ruskej agresie voči Ukrajine: ako odstrašiť potenciálneho agresora bez toho, aby sa konflikt eskaloval, a zároveň ako financovať dlhodobú podporu Ukrajiny bez toho, aby to spôsobilo právne alebo ekonomické komplikácie doma. Otázka ruských aktív je toho typickým príkladom – ide o stovky miliárd eur, ktoré ležia zmrazené v európskych finančných inštitúciách, no ich jednostranné použitie naráža na otázky medzinárodného práva, dôveryhodnosti finančného systému EÚ a možných precedensov, ktoré by mohli odradiť investorov od ukladania aktív v Únii.
Skutočnosť, že sa EÚ k téme vracia druhýkrát po neúspechu spred roka, naznačuje, že tlak na nájdenie riešenia rastie – pravdepodobne v dôsledku predlžujúceho sa konfliktu a rastúcich nákladov na podporu Ukrajiny, ktoré members states nesú zo svojich vlastných rozpočtov.
Čo to znamená pre Slovensko
Pre Slovensko ako členský štát NATO aj EÚ majú obe témy priamy dosah. Posilňovanie vojenskej prítomnosti na východnom krídle Aliancie sa síce odohráva najmä v pobaltských štátoch a Poľsku, no logika kolektívnej obrany znamená, že akékoľvek zmeny v bezpečnostnej architektúre regiónu sa týkajú aj Slovenska ako susediacej krajiny s Ukrajinou. Otázka, či Putin plánuje alebo neplánuje testovať odhodlanie NATO, je pre slovenskú bezpečnostnú politiku kľúčová – najmä v kontexte diskusií o výdavkoch na obranu a modernizácii armády.
Rozhodnutie o ruských aktívach sa zas priamo dotýka toho, koľko peňazí bude môcť Únia uvoľniť na podporu Ukrajiny bez toho, aby sa muselo siahnuť na rozpočty jednotlivých členských štátov vrátane Slovenska. Ak sa EÚ tentoraz dohodne na využití zmrazených ruských peňazí, mohlo by to znamenať menší tlak na slovenský štátny rozpočet pri financovaní pomoci Ukrajine. Ak sa opäť nedohodne, bremeno pravdepodobne opäť padne na jednotlivé členské štáty, vrátane Slovenska, ktoré už teraz čelí diskusiám o úspornej fiškálnej politike.