Americký prezident Donald Trump v piatok oznámil, že Spojené štáty uzavreli s Venezuelou dohodu, ktorá má Washingtonu zabezpečiť prístup k ropným rezervám v objeme presahujúcom 65 miliárd barelov. Informáciu priniesla americká stanica CNBC, podľa ktorej ide o jeden z najrozsiahlejších energetických dohovorov, aké Trumpova administratíva doteraz oznámila.
Správu následne potvrdili aj ďalšie svetové médiá. Brazílsky denník Folha de S.Paulo napísal, že Trump v piatok verejne vyhlásil uzavretie ropného dohovoru s Venezuelou, hoci detaily samotnej zmluvy zatiaľ neboli plne zverejnené.
Pozadie a kontext
Venezuela dlhodobo disponuje jednými z najväčších preukázaných zásob ropy na svete, no jej ťažobný priemysel bol roky poznačený americkými sankciami, hospodárskou krízou a odchodom zahraničných investorov. Vzťahy medzi Washingtonom a Caracasom prešli za posledné roky výraznými výkyvmi – od tvrdých sankcií uvalených počas prvého Trumpovho funkčného obdobia až po čiastočné uvoľnenia, ktoré umožnili niektorým americkým spoločnostiam obnoviť operácie vo venezuelskom ropnom sektore.
Ak sa potvrdí rozsah oznámenej dohody, išlo by o výrazný obrat v americkej energetickej politike voči Caracasu. Prístup k desiatkam miliárd barelov rezerv by pre USA znamenal posilnenie vyjednávacej pozície na globálnom trhu s ropou, a to práve v čase, keď sa energetické trhy potýkajú s neistotou spôsobenou napätím v Hormuzskom prielive a pokračujúcou vojnou na Ukrajine. Podľa správy denníka Independent totiž spravodajské informácie naznačujú, že ruský prezident Vladimir Putin považuje amerického prezidenta za oslabeného konfliktom okolo Iránu, čo by mohol využiť na zintenzívnenie vojenskej aktivity na Ukrajine. Riaditeľ národnej spravodajskej služby Ratcliffe pred takýmto krokom Putina varoval. Zdroj: The Independent
Energetická diplomacia sa tak stáva jedným z nástrojov, ktorými sa Washington snaží stabilizovať globálne dodávky ropy a súčasne posilniť svoju pozíciu voči Rusku aj Iránu. Dohoda s Venezuelou môže byť súčasťou širšej stratégie, ktorá má znížiť závislosť západných trhov od nestabilných regiónov a zároveň diverzifikovať zdroje ropy mimo tradičných spojencov v Perzskom zálive.
Čo to znamená pre Slovensko
Slovensko ako malá otvorená ekonomika je citlivé na výkyvy cien energií, aj keď priamy obchodný vzťah s Venezuelou je zanedbateľný. Kľúčové je, ako sa nová dohoda prejaví na globálnych cenách ropy – ak by masívny prílev venezuelskej ropy na trh viedol k poklesu cien, mohlo by to čiastočne zmierniť tlak na domáce ceny pohonných hmôt a energií, ktoré na Slovensku dlhodobo patria medzi citlivé politické témy.
Na druhej strane, geopolitické napätie spomínané v súvislosti s Ruskom a Iránom pripomína, že energetická bezpečnosť zostáva pre strednú Európu vrátane Slovenska zraniteľnou témou. Krajina je stále čiastočne závislá od dovozu ropy a plynu, a akékoľvek zmeny v globálnej rovnováhe ponuky a dopytu sa rýchlo premietajú do cien na čerpacích staniciach aj do nákladov priemyslu. Slovenská vláda a energetické spoločnosti budú musieť sledovať, či nová americko-venezuelská dohoda skutočne prinesie na trh dodatočné objemy ropy, alebo pôjde skôr o politické gesto s obmedzeným reálnym dopadom.
Zároveň platí, že akékoľvek uvoľnenie napätia medzi USA a Venezuelou môže mať aj širší diplomatický význam – ak by viedlo k stabilizácii Latinskej Ameriky a zníženiu závislosti Západu od ruských energetických zdrojov, ide o vývoj, ktorý je v dlhodobom záujme aj strednej Európy, vrátane Slovenska, ktoré sa od ruskej ropy a plynu snaží postupne odkloniť.