Predstavte si to na chvíľu sami. Stojíte pred vitrínou v elegantnej sále viedenského múzea, obdivujete náhrdelník posiaty stovkami drahokamov, a netušíte, že muži, ktorí stoja pár krokov od vás, si o chvíľu odnesú kúsok histórie vo vrecku. Nie je to scéna z filmu. Je to realita piatkového rána vo Viedni.
Čo sa stalo
Z Múzea úžitkového umenia (MAK) vo Viedni zmizol náhrdelník značky Van Cleef & Arpels, ozdobený 673 drahokamami. Jeho hodnota sa odhaduje na niekoľko miliónov dolárov. Podľa dostupných informácií si páchatelia vopred kúpili vstupenky, teda do priestorov múzea vstúpili úplne legálne, ako ktorýkoľvek iný návštevník. To je detail, pri ktorom sa mi zastavuje dych – neprelomili žiadnu bránu, nevyrazili žiadne dvere. Jednoducho si zaplatili vstupné a čakali na svoju chvíľu. Zdroj: ABC Australia
Je to znepokojujúce práve preto, že to ukazuje, ako premyslene dokážu dnešní zlodeji plánovať. Nešlo o impulzívny čin, ale o vopred pripravenú akciu, ktorá využila obyčajný, každodenný postup – nákup lístka – ako súčasť stratégie.
Pozadie a kontext
Viedenská krádež nie je izolovaným prípadom. Podľa dostupných správ ide o najnovší z radu vysokoprofilových lúpeží, ktoré v poslednom období zasiahli európske múzeá. Keď si spomeniem na podobné prípady z posledných rokov – vlámania do klenotníc, krádeže korunovačných klenotov, útoky na výstavy so šperkami – vidím jasný vzor. Múzeá po celej Európe sa stávajú terčom čoraz sofistikovanejších skupín, ktoré majú prehľad o bezpečnostných systémoch, harmonograme personálu aj o tom, kedy je návštevnosť najvyššia a pozornosť strážcov najnižšia.
Páchatelia si zjavne uvedomujú, že drahé kamene a šperky sú ľahšie premeniteľné na hotovosť než napríklad obrazy. Diamant sa dá rozobrať, prebrúsiť, predať po častiach – a stopa sa tým takmer úplne stratí. Práve preto sa šperky značiek ako Van Cleef & Arpels stávajú lákavým cieľom: sú prenosné, ľahko ukryteľné a napriek vysokej hodnote ich dokáže jeden človek odniesť v malej taške alebo vrecku kabáta.
Zaujímavé je aj to, že múzeá stoja pred dilemou. Na jednej strane chcú byť otvorené, prístupné, pozývajúce – to je koniec koncov ich poslanie. Na druhej strane každý dodatočný bezpečnostný prvok, každá kamera navyše, každý rám s kovovým detektorom mení atmosféru výstavy a môže odradiť návštevníkov. Táto krádež ukazuje, že rovnováha medzi otvorenosťou a ochranou sa v súčasnosti nakláňa v neprospech múzeí.
Čo to znamená pre Slovensko
Môžete sa pýtať, prečo by nás, čo sedíme tu na Slovensku, malo zaujímať, čo sa stalo vo Viedni. Odpoveď je jednoduchá – Viedeň je od nás na skok, autom hodina a pol, vlakom ešte menej. Mnohí z nás tam boli, prešli sa po Ringstrasse, navštívili niektoré z tamojších múzeí. Bezpečnostná situácia v regióne strednej Európy sa nás teda týka priamo.
Naše vlastné galérie a múzeá – Slovenská národná galéria, Slovenské národné múzeum, ale aj menšie regionálne inštitúcie – by si mali túto správu všimnúť. Nie preto, že by u nás hrozilo bezprostredné nebezpečenstvo podobnej lúpeže, ale preto, že trend je jasný: organizované skupiny cielia na kultúrne inštitúcie naprieč celým kontinentom a nerobia rozdiely medzi veľkými metropolami a menšími mestami. Ak dokážu preniknúť do dobre stráženého viedenského múzea len vďaka bežne zakúpenej vstupenke, je namieste položiť si otázku, ako sú na tom zabezpečenia u nás.
Zároveň je to pripomienka aj pre bežných návštevníkov múzeí. Nabudúce, keď budete stáť pred vitrínou plnou drahokamov, možno si všimnete detaily, ktoré by ste inak prehliadli – a to je vlastne dobre. Ostražitosť verejnosti dopĺňa prácu bezpečnostných zložiek, aj keď hlavnú zodpovednosť samozrejme nesú inštitúcie samotné.
Vyšetrovanie vo Viedni pokračuje a polícia zatiaľ nezverejnila, či má konkrétne stopy vedúce k páchateľom. Prípad každopádne pridáva ďalšiu kapitolu do znepokojujúcej série múzejných lúpeží, ktorá naznačuje, že bezpečnosť kultúrneho dedičstva v Európe si vyžaduje prehodnotenie.