Islandskí voliči sa v nedeľňajšom referende postavili proti obnoveniu rokovaní o vstupe krajiny do Európskej únie. Výsledok bol mimoriadne tesný — proti obnoveniu rokovaní hlasovalo necelých 53 percent voličov, za bolo tesne cez 47 percent. Rozdiel predstavoval len približne 9 500 hlasov, čo z tohto hlasovania robí jedno z najtesnejších referend v modernej histórii krajiny. Zdroj: BBC World
Islandská premiérka Kristrún Frostadóttir podľa agentúrnych správ jasne uviedla, že rokovania sa v blízkej budúcnosti neobnovia. Zároveň sa očakáva, že islandský parlament bude v najbližších týždňoch diskutovať aj o možnosti úplného stiahnutia kandidatúry krajiny na členstvo v EÚ, ktorá formálne zostáva na stole už roky, hoci aktívne rokovania boli prerušené dávnejšie. Zdroj: Politico Europe
Prečo je otázka členstva na Islande taká citlivá
Island je už dlho súčasťou európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a schengenského priestoru, čo mu de facto zabezpečuje voľný pohyb tovaru, služieb a osôb s väčšinou Únie bez toho, aby musel byť plnohodnotným členským štátom. Táto polovičatá integrácia je kľúčom k pochopeniu, prečo referendum dopadlo tak, ako dopadlo — veľká časť islandskej verejnosti si kladie otázku, čo by jej plné členstvo v EÚ vlastne pridalo, ak už teraz profituje z voľného obchodu a pohybu.
Zásadnou témou zostáva rybolov. Island má rozsiahle výhradné rybolovné pásmo a prísne národné kvóty, ktoré si nechce nechať diktovať bruselskou spoločnou rybárskou politikou. Rybolov tvorí významnú časť islandského exportu aj identity ostrovného národa, a obavy zo straty kontroly nad vlastnými vodami sú tradičným argumentom eurospektikov pri každej debate o vstupe.
Druhým opakujúcim sa argumentom je mena. Island má vlastnú korunu, ktorá mu umožňuje viesť nezávislú menovú politiku — čo sa ukázalo ako dôležité najmä počas finančnej krízy v roku 2008, keď krajina zažila jeden z najprudších bankových kolapsov v modernej histórii a následne devalváciu vlastnej meny ako súčasť ozdravného procesu. Prijatie eura by túto flexibilitu obmedzilo.
Tesný výsledok ako signál rozdelenej spoločnosti
Rozdiel menší ako 10-tisíc hlasov naznačuje, že islandská spoločnosť je v otázke európskej integrácie rozdelená prakticky na polovicu. To nie je nová situácia — otázka členstva v EÚ sa na Islande objavuje v politickej debate opakovane už viac ako desaťročie, pričom rôzne vlády k nej pristupovali s rôznou mierou nadšenia. Súčasný výsledok referenda pravdepodobne túto tému na istý čas uzavrie, keďže premiérka jasne signalizovala, že o obnovení rokovaní sa v dohľadnej dobe nebude uvažovať.
Čo to znamená pre Slovensko a pre EÚ ako celok
Pre Slovensko, ktoré je členom EÚ od roku 2004 a eurozóny od roku 2009, je islandský prípad zaujímavý najmä ako pripomienka toho, že členstvo v Únii nie je pre každú európsku krajinu automatickou voľbou. Island ukazuje alternatívnu cestu — úzku hospodársku integráciu cez EHP bez politického členstva a bez straty suverenity nad citlivými oblasťami, akou je rybolov alebo menová politika.
Z pohľadu Bruselu ide o ďalší signál, že rozširovanie Únie nie je jednosmerná ulica smerom k stále väčšiemu počtu členov. Kým EÚ v súčasnosti vedie prístupové rokovania s viacerými kandidátskymi krajinami na Balkáne a na východe kontinentu vrátane Ukrajiny, prípad Islandu pripomína, že aj bohaté, stabilné a demokraticky vyspelé štáty môžu mať legitímne dôvody zostať mimo. Pre slovenskú diplomaciu, ktorá dlhodobo podporuje rozširovanie Únie smerom na Balkán a na východ, je to užitočné memento — vstup do EÚ musí byť výsledkom presvedčenia väčšiny spoločnosti, nie len geopolitickej alebo ekonomickej kalkulácie elít. Tesný výsledok islandského referenda tiež ukazuje, že podobné hlasovania môžu byť nepredvídateľné aj v krajinách, ktoré sú s Úniou úzko previazané už desiatky rokov.
Islandský prípad napokon dokazuje aj to, že referendá o zahraničnopolitických otázkach dokážu rozdeliť verejnosť rovnako hlboko ako referendá o vnútroštátnych témach — a že výsledok často závisí od toho, ako sú formulované konkrétne otázky rybolovu, meny a suverenity, ktoré rezonujú v každej krajine inak.