Výsledok je jasný. Rozdiel tesný.
Island povedal nie. Referendum o obnovení rokovaní s Európskou úniou skončilo tesným výsledkom: 51,8 % proti, 48,2 % za. Zdroj: Le Figaro
Sčítavanie hlasov v nedeľu ešte nebolo úplne dokončené. Chýbali výsledky z časti dvoch zo šiestich volebných obvodov. Trend sa ale už otočiť nemal. Tábor „nie“ vyhral. Zdroj: El País
Čo to znamená.
Brusel nedostane žiadanú kandidátsku krajinu. Island zostáva mimo EÚ. Rokovania sa neotvoria. Otázka je uzavretá – aspoň na istý čas.
Pozadie.
Island už raz o vstup do EÚ žiadal. Bolo to po finančnej kríze v roku 2008, keď krajina zažila kolaps bankového sektora. Rokovania sa vtedy začali, no neskôr boli pozastavené. Odvtedy sa téma vracia do politiky pravidelne, no bez rozhodujúceho výsledku.
Tentoraz malo ísť o referendum, ktoré má definitívne rozhodnúť, či sa má vláda vôbec znovu pokúsiť o rokovania. Odpoveď obyvateľov je záporná.
Dôvody odporu sú podobné ako v iných severských krajinách mimo únie – Nórsko, ktoré tiež nie je členom EÚ. Ide o obavu zo straty kontroly nad rybolovom, ktorý je pre ostrovnú ekonomiku kľúčový. Ďalej ide o obavu zo straty suverenity v menovej politike a v rozhodovaní o vlastných zdrojoch.
Island má vlastnú menu, islandskú korunu. Členstvo v EÚ by pravdepodobne znamenalo tlak na prijatie eura, prípadne dlhé prechodné obdobie. Rybolovné kvóty EÚ patria medzi najviac citlivé témy naprieč celým Severom.
Prečo je to dôležité aj mimo Islandu.
Výsledok je signál pre ďalšie krajiny, ktoré s členstvom v EÚ koketujú alebo ho odmietajú – napríklad Nórsko a Švajčiarsko. Ukazuje, že aj vo vyspelej, demokratickej a ekonomicky stabilnej krajine môže byť odpor voči bruselskej integrácii veľmi silný, aj keď nejde o krajinu s napätým vzťahom k Únii ako takej.
Zároveň je to pripomienka, že memberstvo v EÚ nie je automatická voľba ani pre krajiny, ktoré geograficky a hodnotovo patria k Európe. Rozhodnutie islandských voličov padlo napriek tomu, že krajina je súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a teda má prístup na jednotný trh bez plného členstva.
Čo to znamená pre Slovensko.
Pre Slovensko ide predovšetkým o ukážku alternatívneho modelu vzťahu k EÚ. Island funguje ako člen EHP – obchoduje voľne s úniou, ale nemá povinnosť prijímať všetky jej politiky ani menu. Tento model sa občas spomína aj v slovenskej politickej diskusii ako téma na porovnanie, keď sa hovorí o miere integrácie a suverenite v rámci únie.
Výsledok islandského referenda tiež ukazuje, že otázka členstva v EÚ dokáže rozdeliť spoločnosť takmer na polovicu aj v krajinách, kde by sa to na prvý pohľad nečakalo. Pre slovenských politikov, ktorí sledujú náladu voči EÚ v rámci Únie aj mimo nej, je to ďalší dátový bod v širšej diskusii o tom, ako Európania v roku 2026 vnímajú budúcnosť integrácie.
Island zostáva mimo EÚ. Rokovania sa neotvoria. Bratislava aj Brusel budú výsledok sledovať ako súčasť širšieho obrazu nálad naprieč kontinentom.