Čo sa stalo
Islandskí voliči v nedeľňajšom referende odmietli návrh na obnovenie prístupových rokovaní s Európskou úniou. Podľa agentúry The New York Times bola účasť najvyššia takmer za dvadsať rokov, čo naznačuje, že téma členstva v EÚ rozdeľuje ostrovnú spoločnosť viac, než sa na prvý pohľad zdá.
Súčasne server South China Morning Post pripomína, že v hre boli dva protichodné argumenty – na jednej strane obavy o geopolitickú stabilitu v čase, keď je bezpečnostná situácia v Európe napätá, na druhej strane snaha zachovať si národnú kontrolu nad rybolovom, ktorý je pre Island kľúčovým hospodárskym odvetvím.
Po referende zostáva Island naďalej mimo formálnych prístupových rozhovorov s úniou. Islandský parlament má podľa dostupných informácií v najbližšom čase zvážiť, či krajina úplne stiahne svoju kandidatúru na členstvo, čo by bol definitívny krok ukončujúci dlhoročnú, no váhavú cestu k európskej integrácii.
Pozadie a kontext
Island je síce súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru a schengenského priestoru, čo mu zabezpečuje voľný pohyb tovaru, služieb a osôb s EÚ, no o plnom členstve sa diskutuje už roky bez jasného výsledku. Krajina požiadala o vstup do únie v roku 2009, no rokovania boli neskôr pozastavené a napokon formálne stiahnuté. Odvtedy sa téma opakovane vracia do politickej debaty, najmä v obdobiach hospodárskej neistoty alebo geopolitického napätia.
Kľúčovým argumentom odporcov členstva je obava zo straty kontroly nad rybolovnou politikou. Rybolov predstavuje pre Island strategický hospodársky sektor a spoločná rybárska politika EÚ je dlhodobo vnímaná ako hrozba pre autonómne riadenie zdrojov v islandských vodách. Zástancovia vstupu naopak poukazujú na výhody väčšej ekonomickej a bezpečnostnej integrácie so zvyškom Európy, najmä v čase, keď sa bezpečnostné prostredie na kontinente zhoršuje.
Vysoká volebná účasť naznačuje, že otázka nie je pre Islanďanov okrajová – ide o zásadné rozhodnutie o smerovaní krajiny, ktoré rozdeľuje verejnú mienku naprieč politickým spektrom.
Čo to znamená pre Slovensko
Na prvý pohľad ide o vzdialenú škandinávsku tému, ktorá sa Slovenska priamo nedotýka. Island totiž nie je členom EÚ a jeho rozhodnutie neovplyvní chod únie ani jej rozpočet. Napriek tomu má výsledok referenda širší symbolický význam pre debatu o budúcnosti európskej integrácie ako takej.
Pre malé členské aj nečlenské štáty je islandský prípad pripomienkou, že otázka suverenity verzus integrácia zostáva živá aj v krajinách s vysokou životnou úrovňou a stabilnými demokratickými inštitúciami. Ak sa aj bohatý a stabilný Island rozhoduje zachovať si čo najväčšiu mieru národnej kontroly nad kľúčovými odvetviami hospodárstva, ukazuje to, že otázky suverenity nezmizli ani v časoch, keď je bezpečnostná situácia v Európe napätejšia než kedykoľvek predtým.
Zároveň je výsledok referenda relevantný aj pre diskusiu o rozširovaní EÚ, ktorá sa v súčasnosti vedie najmä v súvislosti s Ukrajinou a krajinami západného Balkánu. Islandský prípad ukazuje, že aj krajiny s dlhodobo pevnou väzbou na európsky trh cez EHP môžu mať výhrady k plnému členstvu, keď sa obávajú straty kontroly nad citlivými sektormi ekonomiky. Pre slovenskú zahraničnú politiku, ktorá dlhodobo podporuje rozširovanie únie, je to signál, že cesta k členstvu nie je automatická ani pre krajiny, ktoré majú s EÚ už dnes veľmi úzke väzby.
Otázka, či islandský parlament napokon formálne stiahne kandidatúru krajiny, bude v najbližších mesiacoch sledovaná aj v Bruseli – najmä preto, že by išlo o jasný signál, že ani dlhoročný status kandidátskej krajiny automaticky nevedie k členstvu, pokiaľ chýba jednoznačná politická vôľa doma.