Čo sa stalo
Nemecká spolková vláda sa podľa informácií denníka Die Welt chystá v najbližších dňoch oficiálne označiť Rusko za zodpovedné za pokus o dronový útok na letisko Lipsko-Halle. Berlín zároveň pripravuje rozsiahly balík opatrení, ktorý má výrazne sprísniť doterajší kurz Nemecka voči Moskve. Podľa zdrojov denníka ide o reakciu na rastúci počet incidentov s dronmi nad kritickou infraštruktúrou v Nemecku a širšie obavy z ruských hybridných aktivít v Európe.
Paradoxne v rovnakom čase zaznieva z Helsínk výrazne upokojujúci tón. Fínsky prezident Alexander Stubb v rozhovore pre nemecký denník Bild uviedol, že považuje za nepravdepodobné, aby Rusko riskovalo priamy vojenský útok na členský štát NATO. Podľa jeho slov by to bolo "nezmyselné" – testovať odhodlanie aliancie by pre Moskvu neprinieslo žiadny strategický zisk, naopak by vyvolalo presne tú kolektívnu obrannú reakciu, ktorej sa Kremeľ snaží vyhnúť. Stubb zároveň upozornil, že Rusko sa cez informačnú vojnu snaží v Európe šíriť paniku. Zdroj: HNonline
Pozadie a kontext
Tieto dve správy na prvý pohľad pôsobia protichodne, no v skutočnosti opisujú tú istú realitu z dvoch uhlov. Západní predstavitelia sa zhodujú, že priame vojenské stretnutie medzi Ruskom a NATO zostáva nepravdepodobné – žiadna zo strán nemá záujem o otvorený konflikt, ktorý by mal nedozerné dôsledky. Zároveň sa však čoraz hlasnejšie hovorí o inom type ohrozenia: o hybridných operáciách, ktoré sa odohrávajú tesne pod prahom vojny.
Drony nad letiskami, sabotáže infraštruktúry, kybernetické útoky a dezinformačné kampane – to všetko sú nástroje, ktoré umožňujú Moskve testovať odolnosť západných spoločností bez toho, aby spustili článok 5 Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane. Práve preto agentúra TERAZ.sk cituje západných predstaviteľov, ktorí upozorňujú na rastúce riziko, že takéto hybridné operácie by mohli v konečnom dôsledku viesť k priamej konfrontácii s NATO, aj keď to nebol pôvodný zámer žiadnej zo strán.
Incident pri Lipsku tak zapadá do dlhšej série podobných udalostí, ktoré sa v uplynulých mesiacoch a rokoch odohrali nad európskymi letiskami, vojenskými základňami a energetickou infraštruktúrou. Nemecko, ktoré je po Poľsku a pobaltských štátoch jedným z kľúčových tranzitných uzlov pre vojenskú a humanitárnu pomoc smerujúcu na Ukrajinu, sa stalo pravidelným cieľom týchto incidentov. Skutočnosť, že Berlín sa teraz chystá oficiálne pomenovať Rusko ako zodpovedného aktéra, predstavuje diplomaticky citlivý krok – doteraz nemecká vláda pri podobných incidentoch často volila opatrnejšiu rétoriku.
Čo to znamená pre Slovensko
Pre Slovensko, ktoré je rovnako členom NATO aj Európskej únie, majú tieto vývoje priamy význam. Ak Berlín skutočne pristúpi k sprísneniu sankcií a bezpečnostných opatrení voči Moskve, možno očakávať, že podobný tlak sa presunie aj na ostatné členské štáty vrátane Slovenska – či už formou spoločných sankčných balíkov EÚ, alebo formou požiadaviek na posilnenie ochrany kritickej infraštruktúry.
Slovensko samo osebe nie je hraničným štátom s Ruskom, no ako súčasť aliancie sa spolupodieľa na kolektívnej obrane a je viazané rozhodnutiami prijatými na úrovni NATO aj EÚ. Rastúci počet dronových incidentov nad letiskami a infraštruktúrou v strednej Európe by mal byť signálom aj pre slovenské bezpečnostné zložky, aby prehodnotili pripravenosť na podobné scenáre – kybernetické útoky, sabotáže či dezinformačné kampane, ktoré môžu smerovať aj na slovenské inštitúcie a verejnú mienku.
Slová fínskeho prezidenta Stubba zároveň ponúkajú istú mieru upokojenia: napriek napätej rétorike a rastúcemu počtu incidentov zostáva scenár priameho vojenského útoku na členský štát NATO nepravdepodobný. To by malo byť argumentom aj v slovenskej verejnej diskusii, kde sa občas objavujú obavy z bezprostrednej vojenskej hrozby zo strany Ruska. Realistickejším rizikom, na ktoré by sa mala slovenská spoločnosť aj štátne inštitúcie sústrediť, je práve tá skrytá, hybridná forma nátlaku, ktorá nevyžaduje otvorenú vojenskú konfrontáciu, ale dokáže postupne narúšať dôveru v inštitúcie a fungovanie štátu.