Spojené štáty v nedeľu zaútočili na iránske raketové odpaľovacie zariadenia umiestnené na ostrove Larak v Hormuzskom prielive. Podľa dostupných informácií ide o prvý známy americký vojenský úder proti Iránu od konca júla. Teherán následne oznámil, že si udalosť vyžiadala aj civilné obete. Krátko po americkom útoku Irán zareagoval odvetnými raketovými údermi na dve vojenské základne v Jordánsku, ktoré hostia americké jednotky. Iránske revolučné gardy uviedli, že zasiahli technické zariadenia, údržbové priestory a lietadlá na oboch základniach. Jordánska armáda podľa dostupných správ zachytila osem striel skôr, než mohli dopadnúť na cieľ. Zdroj: BBC World
Eskalácia po mesiaci relatívneho pokoja
Útok prichádza po období, počas ktorého sa vojenská aktivita medzi USA a Iránom výrazne utlmila. Podľa serveru Euronews Trumpova administratíva v uplynulých týždňoch zmenila stratégiu smerom k maximálnemu ekonomickému tlaku na Teherán, namiesto priamych vojenských úderov. Nedeľňajší útok na Larak Island tak predstavuje odklon od tejto línie a signalizuje, že napätie v regióne opäť naberá na intenzite.
Americký prezident Donald Trump situáciu komentoval aj prostredníctvom sociálnych sietí, kde zdieľal videozáznam vytvorený umelou inteligenciou, ktorý mal podľa jeho slov zobrazovať iránsky ostrov Kharg Island „rozstrelený na kusy“. Použitie takéhoto materiálu v oficiálnej komunikácii americkej administratívy vyvoláva otázky o dôveryhodnosti informácií, ktoré sa v súvislosti s konfliktom šíria, a o tom, nakoľko presne odrážajú skutočný priebeh vojenských operácií. Zdroj: The Independent
Jordánsko, ktoré je dlhodobým spojencom Washingtonu v regióne, sa tak ocitlo v priamej línii odvetných opatrení, hoci samo nebolo súčasťou pôvodného amerického úderu. Skutočnosť, že iránske sily zasiahli územie tretej krajiny, naznačuje, že Teherán je ochotný rozšíriť okruh cieľov nad rámec priamych aktérov konfliktu, pokiaľ na jeho území hostia americké jednotky.
Dôsledky pre svetové trhy a čo to znamená pre Slovensko
Napätie v Hormuzskom prielive, cez ktorý prechádza značná časť svetovej prepravy ropy, sa okamžite prejavilo aj na komoditných trhoch. Ceny ropy v pondelok ráno stúpali, pričom k rastu prispelo aj očakávanie prísnejšej menovej politiky v USA po jastrabích vyjadreniach predstaviteľa Fedu Kevina Warsha na konferencii v Jackson Hole. Zdroj: Euronews
Pre Slovensko, ktoré je ako malá otvorená ekonomika výrazne závislé od dovozu energií a od stability cien ropy a zemného plynu, má akékoľvek zhoršenie situácie v Hormuzskom prielive priamy dopad. Rast cien ropy sa premieta do cien pohonných hmôt, dopravy a v konečnom dôsledku aj do spotrebiteľských cien takmer všetkého tovaru. Slovenský priemysel, ktorý je podľa augustového prieskumu už teraz najpesimistickejší za posledné tri roky, by ďalší nárast energetických nákladov pocítil citeľne, keďže veľká časť domácej priemyselnej výroby je energeticky náročná a smeruje na export.
Zároveň platí, že akákoľvek dlhodobejšia eskalácia na Blízkom východe zvyšuje neistotu na globálnych trhoch všeobecne, čo sa prejavuje aj na výkyvoch kurzov a nákladoch financovania štátneho dlhu. Slovensko ako členská krajina eurozóny nemá vlastný nástroj menovej politiky, preto je citlivé na rozhodnutia veľkých centrálnych bánk vrátane amerického Fedu, ktorého prípadné zvýšenie sadzieb by sa premietlo aj do podmienok financovania na európskych trhoch.
Situáciu bude v najbližších dňoch potrebné sledovať najmä z hľadiska toho, či sa vzájomné údery medzi USA a Iránom obmedzia na jednorazovú výmenu, alebo sa rozvinú do dlhšieho cyklu eskalácie, ktorý by mal výraznejší dopad na globálne dodávky ropy a stabilitu regiónu ako celku.