Predstavte si, že žijete v krajine, ktorá má za susedom štát, s ktorým sa dlhé desaťročia prete o hranice na mori aj vo vzduchu. A teraz si predstavte, že sa k tomu pridá ešte jedna vec, ktorú donedávna riešili len vojenskí analytici v odborných časopisoch – drony, ktoré dokážu preletieť stovky kilometrov a zaútočiť takmer bez varovania. Presne v takejto situácii sa ocitlo Grécko, a preto sa rozhodlo siahnuť hlboko do vrecka.
Čo sa stalo
Izraelské ministerstvo obrany v pondelok oznámilo, že podpísalo s Gréckom zmluvu v hodnote približne troch miliárd eur na vybudovanie systému protivzdušnej obrany s názvom Achilles Shield, ktorý má chrániť Atény. Informáciu potvrdila aj grécka štátna televízia ERT News. Súčasťou systému má byť aj centrálny softvér využívajúci umelú inteligenciu, ktorý dokáže analyzovať a vyhodnocovať hrozby v reálnom čase HNonline. Dohoda je jedným z najväčších obranných kontraktov, aké kedy Grécko podpísalo, a jasne ukazuje, kam smerujú priority Atén v oblasti národnej bezpečnosti.
Doplnkovú informáciu priniesol aj The Independent, podľa ktorého sa Grécko snaží modernizovať svoje ozbrojené sily s cieľom udržať krok s Tureckom v dlhoročnom spore o hranice, pričom práve dohoda o systéme Achilles Shield predstavuje v tomto smere zásadný krok The Independent. Ak sa nad tým na chvíľu zamyslíte, dáva to zmysel – vzdušný priestor sa dnes už nedá brániť len stíhačkami a raketami, potrebujete aj obranu proti malým, lacným a ťažko odhaliteľným dronom, ktoré sa v posledných rokoch stali obľúbenou zbraňou v konfliktoch od Ukrajiny po Blízky východ.
Pozadie a kontext
Grécko a Turecko sa dlhodobo prú o hranice svojich výsostných vôd a vzdušného priestoru vo Egejskom mori, pričom napätie medzi oboma krajinami občas priam badateľne vrie. Nie je to teda žiadna náhla panika, ale skôr logické vyústenie dlhoročnej rivality, ktorá sa teraz stretáva s novou technologickou realitou. Drony sa stali fenoménom, ktorý mení pravidlá hry v celej Európe – veď stačí spomenúť, že Nemecko len nedávno pripravovalo sankčný balík proti Rusku po incidente s dronom pri Lipsku, alebo že maďarské stíhačky Gripen museli zasahovať proti ukradnutej Cessne nad jadrovou elektrárňou Paks.
Izrael sa pritom v posledných rokoch etabloval ako jeden z popredných svetových exportérov protivzdušných systémov, čo nie je prekvapením vzhľadom na to, koľko skúseností nazbieral pri obrane vlastného územia. Systémy ako Iron Dome sa stali synonymom efektívnej obrany proti raketám aj dronom, a teraz sa zdá, že podobnú dôveru si Izrael vybudoval aj v prípade väčších a komplexnejších projektov, akým je práve Achilles Shield pre celé hlavné mesto.
Čo to znamená pre Slovensko
Môžete si povedať, že toto je grécko-izraelská záležitosť, ktorá sa nás netýka. Lenže opak je pravdou. Slovensko je súčasťou NATO aj Európskej únie, kde sa čoraz hlasnejšie hovorí o potrebe spoločnej európskej protivzdušnej obrany – a práve takéto národné projekty, akým je ten grécky, ukazujú, akým smerom sa uberá celý kontinent. Ak si aj my niekedy budeme klásť otázku, ako sa brániť proti dronom nad vlastným územím, budeme sa môcť pozrieť na to, ako túto výzvu riešili iné krajiny.
Zároveň je dôležité vnímať, že tri miliardy eur predstavujú sumu, o akej sa nám na Slovensku ani nesníva pri diskusiách o modernizácii armády. Ukazuje to, aké obrovské rozdiely existujú medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ a NATO, pokiaľ ide o investície do obrany. Kým Grécko si môže dovoliť takýto masívny nákup, Slovensko sa stále pasuje s oveľa skromnejšími rozpočtami a čelí kritike Európskej komisie za pomalé čerpanie prostriedkov z Plánu obnovy. Bezpečnostná realita sa však mení rýchlo a je len otázkou času, kedy sa téma protivzdušnej obrany proti dronom stane aktuálnou aj u nás – veď koniec koncov, drony nepoznajú hranice a incidenty s nimi sa v Európe množia každým mesiacom.