Čo sa stalo
Nemecko a Francúzsko podľa dostupných informácií pripravujú plán, ktorý by zásadne zmenil fungovanie zahraničnej politiky Európskej únie. Podľa návrhu by vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci Kaja Kallasová získala formálne rozšírené právomoci, no reálne rozhodovacie slovo v najdôležitejších otázkach zahraničnej politiky by si ponechala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Ide teda o akési paradoxné riešenie – navonok posilnenie pozície, v skutočnosti však jej podriadenie centrálnemu vedeniu Komisie. Zdroj: Euronews
Informácia sa objavila v kontexte, keď EÚ čelí viacerým súčasným krízam vyžadujúcim rýchlu a jednotnú zahraničnopolitickú reakciu – od pokračujúcej vojny na Ukrajine, cez napätie na Blízkom východe po rastúce tlaky zo strany Ruska voči členským štátom, vrátane nedávnych incidentov s dronmi pri Lipsku. Kallasová v posledných mesiacoch viackrát verejne vystupovala k otázkam, ako je zadržanie ruských tankerov tieňovej flotily v Stredozemnom mori, kde avizovala, že ministri obrany EÚ čoskoro prediskutujú opatrenia proti tejto flotile. Zdroj: Moscow Times
Pozadie a kontext
Pozícia vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku bola od svojho vzniku Lisabonskou zmluvou vždy poznačená napätím medzi ambíciou vytvoriť jednotný hlas Únie navonok a realitou, v ktorej si veľké členské štáty – predovšetkým Nemecko a Francúzsko – ponechávajú rozhodujúci vplyv na smerovanie európskej diplomacie. Kallasová, bývalá estónska premiérka, patrí medzi najvýraznejšie hlasy volajúce po tvrdšom postoji voči Rusku, čo jej vynieslo sympatie najmä v pobaltských a stredoeurópskych krajinách, no zároveň ju stavia do kontrastu s opatrnejším prístupom niektorých západoeurópskych hlavných miest.
Snaha Berlína a Paríža podriadiť jej rozhodovanie priamo von der Leyenovej naznačuje, že najväčšie členské štáty EÚ chcú mať väčšiu kontrolu nad tým, akým smerom sa uberá spoločná zahraničná politika Únie, najmä v citlivých momentoch, akým je príprava nového sankčného balíka proti Rusku, ktorý má podľa doterajších informácií zasiahnuť približne 1600 subjektov. Von der Leyenová si počas svojho pôsobenia na čele Komisie opakovane budovala pozíciu kľúčovej postavy európskej zahraničnej politiky, čo z tohto návrhu robí len ďalší krok v posilňovaní jej vplyvu na úkor formálne samostatných inštitúcií.
Zaujímavosťou je aj to, že návrh prichádza v čase, keď Nemecko súčasne pripravuje vlastný sankčný balík proti Rusku v reakcii na incident s dronom pri Lipsku, ktorý podľa kancelára Merza chce oficiálne pripísať Rusku. To ukazuje, že veľké členské štáty majú tendenciu konať aj mimo formálnych bruselských štruktúr, keď sa cítia byť priamo ohrozené, čo môže byť ďalším motívom, prečo chcú mať nad centrálnou zahraničnou politikou väčšiu kontrolu.
Čo to znamená pre Slovensko
Pre Slovensko má táto téma viacero rovín dôležitosti. Po prvé, akékoľvek oslabenie pozície vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú politiku v prospech centralizácie moci u predsedníčky Komisie môže znamenať, že menšie a stredne veľké členské štáty budú mať menší reálny vplyv na formovanie spoločných zahraničnopolitických krokov Únie. Slovensko dlhodobo patrí medzi krajiny, ktoré si strážia svoj hlas v otázkach súvisiacich s Ruskom, energetickou bezpečnosťou aj sankčnou politikou, a preto bude sledovať, či tento posun neznamená ešte väčšiu dominanciu francúzsko-nemeckej osi v rozhodovaní o smerovaní Únie.
Po druhé, ak sa navrhovaná zmena presadí, môže to mať priamy dopad na tempo a podobu pripravovaného sankčného balíka proti Rusku, ktorý sa týka približne 1600 subjektov. Slovensko ako krajina s výraznými ekonomickými väzbami na východné trhy bude mať záujem, aby sa o týchto opatreniach rozhodovalo transparentne a s ohľadom na záujmy všetkých členských štátov, nielen tých najväčších.
Na druhej strane, posilnenie koordinácie medzi Komisiou a jej zahraničnopolitickým aparátom by teoreticky mohlo priniesť rýchlejšie a jednotnejšie reakcie EÚ na krízové situácie, čo by mohlo byť prínosom aj pre menšie štáty závislé od spoločnej európskej bezpečnostnej architektúry. Slovensko, rovnako ako ďalšie krajiny V4, bude mať v najbližších týždňoch príležitosť vyjadriť svoj postoj k tejto téme aj v rámci pripravovaného stretnutia šéfov diplomacie krajín Vyšehradskej štvorky a Japonska, ktoré má hostiť práve Bratislava. Takéto fórum môže poskytnúť priestor na koordináciu spoločného postoja stredoeurópskych krajín k otázke prerozdelenia právomocí v rámci európskej zahraničnej politiky.