Predstavte si, že jedného rána zaznie siréna a vy neviete, čo máte robiť. Kam ísť, koho volať, kde je najbližší kryt. Práve tomuto scenáru sa teraz vo Fínsku venujú s vážnosťou, akú sme si donedávna vedeli predstaviť skôr z učebníc dejepisu než zo súčasnosti. Fíni totiž spustili najväčšie civilné cvičenie v Európe od druhej svetovej vojny a ja sa priznám, že keď som si o tom čítal, prebehol mi mráz po chrbte.
Čo sa vlastne deje
Do cvičenia sa podľa dostupných informácií zapája viac ako 2000 ľudí. Nejde teda o symbolickú akciu pár úradníkov v kancelárii, ale o rozsiahlu, reálnu prípravu bežných obyvateľov, záchranárov, hasičov a pravdepodobne aj dobrovoľníkov na to, ako reagovať v prípade krízovej situácie. Fínsko tým jasne signalizuje, že svoju bezpečnosť neberie na ľahkú váhu – a že hrozby, o ktorých sa donedávna hovorilo len v konjunktíve, dnes vníma ako reálne riziko. Zdroj: The Independent
Dôvod je pomerne jasný, aj keď to Fíni nemusia hovoriť nahlas každou vetou – je ním Rusko. Krajina, ktorá má s Ruskom najdlhšiu spoločnú hranicu spomedzi členov NATO, dlhodobo sleduje vývoj na východe s väčšou opatrnosťou než väčšina západnej Európy. A keď sa pozriete na to, čo sa v poslednom čase deje v okolí – dronové incidenty nad Nemeckom, sabotáže na energetickej infraštruktúre, ruské výhražky voči európskym hlavným mestám – nie je až také prekvapivé, že práve Fínsko sa rozhodlo zainvestovať do pripravenosti vlastných občanov.
Prečo je to dôležité aj mimo Fínska
Ja osobne si myslím, že najzaujímavejšie na tejto správe nie je ani tak samotné cvičenie, ako to, čo hovorí o celkovej atmosfére v Európe. Vieme, že Ursula von der Leyenová nedávno vyhlásila, že Európa vstupuje do novej bezpečnostnej éry s rastúcimi hybridnými hrozbami. Fínske cvičenie je vlastne konkrétnym, hmatateľným prejavom tejto novej reality. Nie je to len rétorika politikov, je to reálna príprava obyčajných ľudí na to, že by sa mohlo stať niečo, na čo Európa dlho nebola pripravená. Zdroj: Euronews
Sever Európy má navyše historickú skúsenosť s tým, že susedstvo s veľkým a nepredvídateľným susedom sa neoplatí podceňovať. Fínsko počas studenej vojny udržiavalo neutralitu práve preto, aby sa vyhlo priamej konfrontácii, no dnes je členom NATO a jeho postoj k bezpečnosti sa výrazne zmenil. Cvičenie civilnej obrany v takomto rozsahu je logickým vyústením tejto zmeny – ak štát počíta s možnosťou konfliktu alebo hybridných útokov, musí byť pripravená aj bežná populácia, nielen armáda.
Čo si z toho môžeme zobrať my na Slovensku
A teraz k tomu, čo ma na tejto téme zaujíma asi najviac – čo to znamená pre nás. Slovensko nemá s Ruskom spoločnú hranicu, no rovnako ako Fínsko je členom NATO a EÚ, a rovnako ako celá Európa čelí rastúcemu množstvu hybridných hrozieb. Stačí sa pozrieť na posledné týždne – explózie a sabotáže pri nemeckých rozvodniach, obvinenia Ruska z pokusu o dronový útok na letisko v Lipsku, alebo dánske odhalenie ruských plánov na sabotáž vrátane žhárskych útokov. Toto už nie je vzdialená hrozba niekde na východe, toto sa deje priamo v srdci Európy.
Keď si položím otázku, či by sme na Slovensku vedeli zorganizovať podobné cvičenie civilnej obrany s dvetisíc účastníkmi, úprimne si nie som istý odpoveďou. A práve to ma znepokojuje. Fínsko ukazuje, že príprava obyvateľstva nie je prejav paniky ani zbytočný alarmizmus, ale racionálna reakcia na meniace sa bezpečnostné prostredie. Možno je čas, aby sme sa aj u nás začali pýtať, či vieme, kam by sme išli, keby zaznela siréna – a či to vôbec niekto v poslednej dobe preveroval.
Bezpečnostný expert Ralph D. Thiele nedávno upozornil, že po fáze prieskumu zvyčajne prichádzajú akčné kroky, a ako príklad uviedol práve útoky na transformačné stanice. Jeho odkaz je jasný – zabezpečiť si krízovú odolnosť je dnes prioritou, nie luxusom. Die Welt Fínske cvičenie tak môže byť pre celú Európu, Slovensko nevynímajúc, akousi predzvesťou toho, že sa možno budeme musieť naučiť žiť s väčšou mierou neistoty, než sme boli doteraz zvyknutí – a lepšie sa na ňu pripraviť.