Rusko v nedeľu oficiálne odstúpilo od Európskeho dohovoru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Spolu s dohovorom prestali platiť aj dva súvisiace protokoly. Podľa Rady Európy tento krok ukončuje akékoľvek nezávislé monitorovanie ruských väzníc. Informáciu priniesla agentúra DPA, na Slovensku o nej referovali Aktuality.sk.
Odstúpenie od dohovoru schválila jednomyseľne ruská Štátna duma už vlani v septembri. Prezident Vladimir Putin následne podpísal dekrét, ktorý dokumenty vyhlasuje za neplatné. Ako dôvod sa v ňom uvádza, že Rada Európy odmietla poskytnúť Rusku zastúpenie vo svojich štatutárnych orgánoch. Rusko bolo z tejto medzinárodnej organizácie vylúčené krátko po začiatku invázie na Ukrajinu v roku 2022, s krokom voči dohovoru proti mučeniu teda Moskva čakala viac ako tri roky.
Konkrétne ide o to, že Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, známy pod skratkou CPT, už nebude môcť kontrolovať, ako sa v ruských väzniciach a na policajných staniciach zaobchádza s ľuďmi vo väzbe. CPT pritom v Rusku pôsobil dlhé roky aj napriek tomu, že Moskva s jeho fungovaním zaobchádzala výrazne inak než ostatné zmluvné štáty.
Rusko bolo zmluvnou stranou dohovoru od konca 90. rokov. Počas tohto obdobia CPT uskutočnil v krajine 30 návštev a skontroloval celkovo 450 väzenských zariadení – ide o rozsah, ktorý naznačuje, že kontrolný mechanizmus v Rusku reálne fungoval. Problém bol inde: Rusko bolo jedinou krajinou spomedzi zmluvných strán dohovoru, ktorá takmer nikdy nedovolila zverejniť správy z týchto návštev. Štandardne platí, že štát môže zverejnenie odmietnuť, no v praxi tak robí len výnimočne. Moskva naopak zverejnenie povolila len pri štyroch z tridsiatich návštev.
Ľudskoprávne organizácie už dlhodobo upozorňujú na mučenie a ponižujúce zaobchádzanie v ruských policajných celách a väzenských zariadeniach. Podľa DPA takmer všetci ukrajinskí vojnoví zajatci, ktorí sa dostali zo zajatia von, hovorili o tom, že ich v ruských väzniciach mučili. Tieto svedectvá sa doteraz dali aspoň čiastočne porovnávať s obmedzenými zisteniami CPT, hoci drvivá väčšina správ zostávala utajená. Po začiatku vojny na Ukrajine navyše CPT dostal od ruskej strany zákaz vykonávať v krajine ďalšie kontroly, takže formálne odstúpenie od dohovoru len potvrdzuje stav, ktorý fakticky panoval už niekoľko rokov.
Pre medzinárodné spoločenstvo ide o ďalší krok v postupnom odpájaní sa Ruska od európskych právnych a kontrolných mechanizmov, ktoré nasledovalo po vylúčení z Rady Európy v roku 2022. Zatiaľ čo formálne členstvo v dohovore v posledných rokoch neprinášalo reálnu transparentnosť, jeho úplné zrušenie odstraňuje aj tenkú právnu väzbu, ktorá Rusku ukladala aspoň teoretickú povinnosť spoluprácu umožniť. Pre rodiny zajatcov, väzňov aj ukrajinských vojnových zajatcov v ruských rukách to znamená, že neexistuje žiadna nezávislá medzinárodná inštitúcia, ktorá by mohla podmienky v ruských väzniciach preveriť alebo sa k nim verejne vyjadriť.
Pre Slovensko ako člena Rady Európy a Európskej únie krok potvrdzuje, že Rusko sa po vylúčení z európskych štruktúr vzdáva aj posledných zvyškov záväzkov voči nim, a to v čase, keď sa množia svedectvá o zaobchádzaní s ukrajinskými zajatcami.