Bulharsko si v nedeľu vyberalo novú hlavu štátu v jedných z najsledovanejších volieb posledných rokov. Volebné miestnosti sa otvorili o 7.00 h miestneho času a o nového prezidenta a viceprezidenta sa uchádzalo rekordných 27 dvojíc kandidátov. Ak nikto nezíska nadpolovičnú väčšinu alebo bude účasť nižšia ako 50 percent, rozhodne druhé kolo naplánované na 1. novembra. Podľa Aktuality.sk ide o scenár, ktorý sa v Bulharsku opakuje pravidelne – doteraz sa prezident vždy rozhodol až v druhom kole.
Favoritka s jasným programom
Prieskumy dávajú najväčšiu šancu úradujúcej prezidentke Iliane Jotovovej, ktorej predpovedajú 41 až 47 percent hlasov. Šesťdesiatdvaročná bývalá novinárka a europoslankyňa sa funkcie ujala začiatkom roka po tom, čo jej predchodca Rumen Radev odstúpil, aby mohol kandidovať v parlamentných voľbách – tie napokon vyhral a stal sa premiérom. Jotovová sama seba označuje za „prezidentku mieru“ a vo svojej kampani otvorene odmieta vojenskú pomoc Ukrajine. „Nepotrebujeme koalíciu ochotných pre Ukrajinu, ale koalíciu za mier na Ukrajine,“ vyhlásila podľa agentúry SITA na predvolebnom zhromaždení vo Varne, pričom tvrdí, že dodávky zbraní vojnu len predlžujú Webnoviny/SITA.
Jej najsilnejším súperom je 50-ročný bankár a bývalý dočasný premiér Andrej Gjurov, ktorého podporuje prozápadná opozícia a ktorému prieskumy pripisujú 28 až 31 percent. Gjurov naopak zdôrazňuje pevné ukotvenie Bulharska v NATO a kritizuje zahraničnú politiku premiéra Radeva. Na treťom mieste s podporou 10 až 13 percent figuruje Kostadin Kostadinov, líder krajne pravicového proruského hnutia Obroda. Podľa SITA takmer polovica z 27 kandidátskych dvojíc otvorene podporuje Kremeľ, čo samo osebe vypovedá o politickej polarizácii krajiny.
Drony nad Čiernym morom
Voľby sa konajú v atmosfére zvýšeného napätia. Začiatkom októbra zasiahli útoky dronov pri bulharskom pobreží štyri obchodné plavidlá, pričom 21 ľudí zostáva nezvestných. Bulharská vláda zatiaľ nemá dôkazy o priamej zodpovednosti Moskvy, premiér Radev však vyhlásil, že útoky zrejme slúžia ruským záujmom, a predvolal si kvôli nim ruského veľvyslanca. Na žiadosť Sofie začalo nad Čiernym morom hliadkovať americké prieskumné lietadlo P-8 Poseidon. Agentúry AP a ABC News zároveň upozorňujú, že voľby prebiehajú aj v tieni rastúcich ekonomických ťažkostí, ktoré sú pre bulharských voličov rovnako citlivou témou ako bezpečnosť ABC News.
Stret dvoch smerovaní
Funkcia prezidenta má v Bulharsku prevažne reprezentatívny charakter – hlava štátu je však zároveň vrchným veliteľom ozbrojených síl, môže vetovať zákony a podpisuje medzinárodné zmluvy. Napriek obmedzeným právomociam majú tieto voľby podľa pozorovateľov symbolický a strategický význam. Politológ Parvan Simeonov z agentúry Mjara označil hlasovanie za stret dvoch predstáv o smerovaní krajiny – jednej konzervatívnej, orientovanej na Východ, a druhej liberálnej a prozápadnej. Zástupkyňa Európskej rady pre zahraničné vzťahy Vessela Černevová to zhrnula slovami, že „prezident symbolizuje jednotu národa a strategický smer, ktorým sa krajina uberá“.
Ak sa Jotovová presadí už v prvom kole alebo zopakuje svoj súčasný náskok v tom druhom, stane sa prvou ženou zvolenou za prezidentku Bulharska, krajiny s 6,4 milióna obyvateľov. Jej prípadné víťazstvo by zároveň potvrdilo, že časť bulharskej spoločnosti sa aj po vyše troch rokoch od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prikláňa k opatrnejšiemu, zmierlivejšiemu postoju voči Moskve – a to napriek členstvu krajiny v EÚ a NATO, ktoré Jotovová formálne nespochybňuje.
Výsledok bulharských volieb bude mať váhu aj v širšom európskom kontexte. Bulharsko je členským štátom EÚ aj NATO na východnej hranici aliancie, priamo susediacim s Čiernym morom, kde sa odohrávajú incidenty spájané s vojnou na Ukrajine. Prípadné posilnenie politických síl presadzujúcich dialóg s Ruskom namiesto podpory Kyjeva by mohlo skomplikovať jednotný postoj Únie v otázke ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine, podobne ako to v minulosti robili iné členské štáty s podobným zahraničnopolitickým nastavením.