V skratke
- 1. november nie je dňom, keď musia byť obchody zatvorené. Zákonník práce vymenúva len šesť takých dní a Sviatok všetkých svätých medzi nimi nie je.
- Tých šesť dní je: 1. januára, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra.
- Či obchod otvorí, je teda rozhodnutie predajcu, nie povinnosť zo zákona. Mnohé reťazce zatvárajú dobrovoľne alebo skracujú čas – overte si to u svojho obchodu.
- 1. november 2026 padne na nedeľu. Kto v ten deň pracuje, má nárok na príplatok za sviatok najmenej 100 % priemerného zárobku a popri tom na nedeľný príplatok najmenej 5,26 € za hodinu.
- 2. november – Pamiatka zosnulých – nie je dňom pracovného pokoja. Tento rok je to bežný pracovný pondelok.
Čo hovorí zákon
Zákaz predaja je v § 94 Zákonníka práce a je napísaný ako uzavretý zoznam:
V dňoch 1. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi.
Šesť prípadov. Nič viac. 1. november v tom zozname nie je – a nie je tam ani 1. máj, 8. máj, 29. august, 1. september či 17. november.
Zákon teda obchodom 1. novembra nič nezakazuje. Môžu mať otvorené úplne normálne a je len na nich, ako sa rozhodnú.
Prečo sa to pletie
Zámena má logický dôvod. 1. november naozaj je deň pracovného pokoja – vyplýva to z § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 241/1993 Z. z., kde je uvedený ako „sviatok Všetkých svätých“.
Lenže deň pracovného pokoja a zákaz maloobchodného predaja sú dve rôzne veci. Deň pracovného pokoja znamená, že sa v ňom práca spravidla nenariaďuje a kto v ňom pracuje, má nárok na príplatok. Zákaz predaja je osobitné a oveľa užšie pravidlo, ktoré sa vzťahuje len na tých šesť dní vymenovaných vyššie.
Zoznam dní pracovného pokoja je pritom dlhý: okrem štátnych sviatkov sem patrí 6. január, Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 15. september, 1. november, 24., 25. a 26. december. Obchody sú zatvorené len v šiestich prípadoch z toho.
Kto 1. novembra pracuje, dostane dva príplatky
Tento rok to má praktický rozmer navyše: 1. november 2026 je nedeľa.
Za prácu vo sviatok patrí podľa § 122 ods. 1 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % priemerného zárobku. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť aj na náhradnom voľne namiesto príplatku (§ 122 ods. 2) – vtedy za hodinu práce vo sviatok patrí hodina náhradného voľna. Ak ho ale neposkytne najneskôr do troch kalendárnych mesiacov po mesiaci, v ktorom sa pracovalo, príplatok musí doplatiť.
Popri tom platí nedeľný príplatok. Ten sa podľa § 122b ods. 1 neodvíja od vášho zárobku, ale od hodinovej minimálnej mzdy – je to najmenej 100 % minimálnej mzdy za hodinu, teda v roku 2026 najmenej 5,26 eura za každú odpracovanú hodinu.
Jedna výnimka: u zamestnávateľa, kde sa vzhľadom na povahu práce vyžaduje pravidelná nedeľná práca, sa dá dohodnúť nižšia suma, najmenej však 90 % hodinovej minimálnej mzdy.
Kde sa predáva aj v tých šiestich dňoch
Pre úplnosť – aj v dňoch, keď zákaz platí, má zákon výnimky. Sú v prílohe č. 1a Zákonníka práce a je ich päť:
- maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami,
- maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach,
- maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach,
- predaj cestovných lístkov,
- predaj suvenírov.
Na 1. novembra sa tieto výnimky nijako nevzťahujú – jednoducho preto, že v ten deň žiadny zákaz neplatí.
Dušičky sú bežný pracovný deň
A ešte jedna vec, ktorá sa pravidelne mýli. Pamiatka zosnulých, teda 2. november, nie je dňom pracovného pokoja. V zozname v zákone č. 241/1993 Z. z. sa nenachádza.
Tento rok teda pripadá na pondelok a je to úplne bežný pracovný deň – bez voľna, bez príplatku a bez akéhokoľvek obmedzenia predaja. Voľno má len ten, kto si vezme dovolenku.
Zdroje: Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. – Slov-lex, zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch a dňoch pracovného pokoja.