Keby ste si v sobotu večer pustili spravodajstvo z piatich rôznych európskych krajín, videli by ste prekvapivo podobný obraz: vodné delá, slzotvorný plyn, davy mladých ľudí v tmavom oblečení a policajné kordóny pred radnicami. Tento víkend sa Európa zjednotila – žiaľ, v nespokojnosti.
Čo sa stalo
Vo Francúzsku sa podľa ministerstva vnútra na 289 zhromaždeniach po celej krajine zišlo približne 410-tisíc ľudí, odborový zväz CGT hovorí až o 800-tisícke. Bol to už druhý víkend protestov proti drahote a stavu školstva za sebou, tentoraz však s menším rozsahom násilia než pred týždňom, keď bolo poškodených alebo vyplienených okolo tri tisíc obchodov. Napriek tomu polícia zadržala 1314 ľudí, zranilo sa 53 policajtov a hasiči zasahovali pri 75 požiaroch. Vážne zranenia utrpeli dvaja demonštranti – v Toulouse mal muž podľa svedkov prísť o viacero prstov na ruke. Do ulíc vyslali francúzske úrady 70-tisíc policajtov, vrtuľníky aj obrnené vozidlá. Zdroj: France 24
Paríž zažil zvláštnu situáciu – hlavný pochod musel na poslednú chvíľu zmeniť trasu z centrálneho námestia Bastily na okraj mesta, na Porte d'Italie. Odborárka Murielle Guilbert to označila za „škandalózne“, no demonštranti zmenu rešpektovali. Napätie prišlo až neskôr večer, keď sa od pochodu oddelila skupina maskovaných radikálov a došlo k zrážkam s políciou, ktoré trvali približne dve hodiny.
Nie je to však len francúzska záležitosť. V Albánsku pokračujú protesty už viac ako týždeň – pôvodne ich vyvolala výstavba luxusného hotela spojeného s rodinou amerického prezidenta Donalda Trumpa, postupne sa k nim pridali požiadavky na lepšie podmienky na univerzitách a hnev nad korupciou. Demonštranti žiadajú odstúpenie premiéra Ediho Ramu, polícia v Tirane znova nasadila vodné delá po tom, čo protestujúci podpálili vládne budovy.
V Španielsku vyšli do ulíc Madridu tisíce dôchodcov brániacich štátny dôchodkový systém, zatiaľ čo v Barcelone sa nenahlásená demonštrácia zvrhla na nočné rabovanie – polícia zadržala 128 ľudí, z toho 73 maloletých, zranilo sa 15 policajtov. V Taliansku pochodovali ľudia proti drahote a vláde Giorgie Meloniovej v Miláne, Ríme aj Turíne, pričom v hlavnom meste sa demonštrantom na chvíľu podarilo dostať aj do Kolosea. Zdroj: Euronews
Pozadie a kontext
To, čo spája tieto na prvý pohľad nesúrodé protesty, je podľa pozorovateľov hlboká nedôvera k politickým elitám a pocit, že bežný život sa stáva čoraz drahším a neistejším. Vo Francúzsku sa navyše protesty odohrávajú na pozadí blížiacich sa prezidentských volieb na jar budúceho roka, v ktorých Emmanuel Macron po dvoch funkčných obdobiach už kandidovať nemôže. Časť hnevu demonštrantov sa preto obracia aj proti bezpečnostným opatreniam jeho vlády – Macron totiž rozhodol, že povolené budú len pochody organizované uznávanými odbormi, čo opozícia vníma ako zásah do práva na protest.
Kurióznou poznámkou dňa sa stalo pochybenie dvoch francúzskych televízií, CNews a France Info, ktoré počas priameho prenosu omylom odvysielali zábery z albánskych protestov ako údajné zábery z Paríža a Lyonu. Obe stanice sa museli krátko nato ospravedlniť. Zdroj: Le Figaro
Talianska premiérka Meloniová sa po sobotňajších udalostiach vyjadrila, že právo demonštrovať musí byť vždy zaručené, rovnako ako právo občanov žiť v bezpečí – jej slová však mnohí vnímajú skôr ako snahu upokojiť situáciu pred ďalším možným víkendom napätia.
Ak sa pozriete na mapu, kde sa v posledných týždňoch protestovalo – Francúzsko, Albánsko, Taliansko, Španielsko, ale aj Srbsko, kde v nedeľu prebiehali parlamentné voľby vnímané ako referendum o Aleksandrovi Vučičovi – je zrejmé, že nespokojnosť naprieč kontinentom nie je izolovaným javom jednej krajiny, ale širším pocitom, že bežní ľudia strácajú vplyv na to, ako sa o nich rozhoduje.
Pre bežného čitateľa na Slovensku môžu byť tieto obrazy z Paríža či Tirany vzdialené, no stojí za to si ich všimnúť – podobné témy, drahota, nedôvera k inštitúciám, pocit nespravodlivosti, rezonujú aj v slovenskej spoločnosti. Rozdiel je zatiaľ v miere a forme, akou sa táto nespokojnosť prejavuje navonok.