Island v sobotu čelí historickému rozhodnutiu. V krajine sa koná referendum o tom, či vláda má obnoviť rokovania o členstve v Európskej únii, ktoré boli prerušené pred viac ako desiatimi rokmi. Podľa dostupných prieskumov je výsledok hlasovania mimoriadne tesný a definitívne čísla by mali byť známe v skorých ranných hodinách nedele.
Čo sa stalo
Islandskí voliči sa v sobotu zúčastňujú na referende, ktoré má rozhodnúť o tom, či krajina znovu otvorí dvere k rokovaniam s Bruselom. Nejde pritom o hlasovanie o samotnom členstve v Únii ani o prijatí eura – ako zdôraznila islandská premiérka Kristrún Frostadóttir na predvolebnom zhromaždení, momentálne ide výlučne o to, či sa majú obnoviť prístupové rozhovory. Ak by referendum dopadlo kladne, muselo by nasledovať ešte ďalšie hlasovanie – tentoraz už o konkrétnej dohode o vstupe do EÚ.
Podľa prieskumov verejnej mienky sa tesne pred hlasovaním na čele umiestnili priaznivci obnovenia rozhovorov, ich náskok sa však v posledných dňoch zmenšoval. France 24 aj Euronews zhodne upozorňujú, že ide o hlasovanie s vysokými sadzbami, ktorého výsledok nie je vopred jasný.
Pozadie a kontext
Island požiadal o vstup do Európskej únie v roku 2009, teda krátko po tom, čo krajinu tvrdo zasiahla globálna finančná kríza. Kolaps islandského bankového sektora vtedy priviedol malý ostrovný štát na pokraj hospodárskeho kolapsu a členstvo v EÚ sa javilo ako cesta k stabilite a ochrane pred podobnými otrasmi v budúcnosti. Rokovania sa však neskôr zastavili a téma vstupu do Únie sa na Islande stala dlhodobo rozdeľujúcou politickou otázkou – krajina si totiž cení svoju kontrolu nad rybolovom a prírodnými zdrojmi, o ktorú by prípadným členstvom mohla čiastočne prísť.
Aktuálne referendum sa navyše koná v mimoriadne citlivom geopolitickom momente. Ako pripomína The Hindu, na hlasovanie vrhajú tieň opakované vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o Grónsku, ktoré patrí medzi témy zvyšujúce neistotu v celom arktickom regióne. Rastúci geopolitický a hospodársky význam Arktídy, kombinovaný s pokračujúcou vojnou na Ukrajine, dodáva islandskému rozhodnutiu širší strategický rozmer – nejde len o hospodárske otázky, ale aj o to, kam sa krajina bude v budúcnosti bezpečnostne a politicky orientovať.
Čo to znamená pre Slovensko
Hoci Island je malá krajina na okraji Európy a jeho prípadné členstvo v EÚ by priamy vplyv na Slovensko malo len obmedzený, výsledok referenda má symbolickú váhu pre celú Úniu. V čase, keď EÚ čelí vojne na svojich hraniciach, energetickej neistote a rastúcemu tlaku zo strany USA, by prípadné obnovenie rozhovorov s Islandom vyslalo signál, že projekt európskej integrácie stále priťahuje záujem aj krajín, ktoré doteraz stáli mimo neho.
Pre Slovensko, ktoré je členom EÚ už dve desaťročia, môže byť islandský prípad zaujímavým porovnaním – ukazuje, ako sa vzťah malej krajiny k Únii môže meniť v závislosti od hospodárskej situácie a geopolitického kontextu. Zároveň pripomína, že otázky suverenity nad prírodnými zdrojmi, ktoré sú na Islande jednou z hlavných prekážok vstupu, rezonujú aj v mnohých členských štátoch vrátane Slovenska, keď ide o debaty o ďalšom prehlbovaní európskej integrácie. Napokon, rastúci strategický záujem o Arktídu, spomínaný v súvislosti s Grónskom, môže mať v budúcnosti dosah aj na energetickú bezpečnosť celej Európy vrátane Slovenska, keďže Únia dlhodobo hľadá alternatívne zdroje surovín a nové obchodné trasy nezávislé od Ruska.