Prezident Donald Trump schválil popravu Nidala Malika Hasana, bývalého majora americkej armády a vojenského psychiatra, ktorý v roku 2009 zastrelil 13 ľudí na základni Fort Hood v Texase. Oznámil to v pondelok hovorca Pentagonu Sean Parnell s tým, že minister obrany Pete Hegseth popravu odporučil a Trump ju následne schválil. Podľa federálneho zákona musí popravu osoby odsúdenej vojenským súdom schváliť prezident osobne.
Poprava sa má uskutočniť streleckou četou armády, dátum ani miesto zatiaľ nie sú stanovené – ich určenie prislúcha ministrovi armády. Pôjde o prvú popravu vykonanú americkými ozbrojenými silami od roku 1961, keď bol na základni Fort Leavenworth obesený vojak John Bennett za znásilnenie a pokus o vraždu dievčaťa v Rakúsku. Súčasne to bude vôbec prvá poprava streleckou četou v americkej armáde od konca druhej svetovej vojny.
„Minister vojny Pete Hegseth odporučil – a prezident Donald J. Trump schválil – smrť streleckou četou armády Spojených štátov pre odsúdeného teroristu Nidala Malika Hasana, džihádistu, ktorý zahájil paľbu na neozbrojených amerických vojakov na základni Fort Hood v roku 2009,“ napísal Parnell na sieti X. Dodal, že Hasan počas útoku kričal „Alláhu akbar“, zabil 13 ľudí a 32 ďalších zranil.
Čo sa stalo vo Fort Hoode
K útoku došlo 5. novembra 2009 v preplnenej zdravotníckej budove na rozsiahlej základni Fort Hood, kde vojaci čakali na lekárske prehliadky a očkovanie pred nasadením do zahraničných operácií. Hasan, americký muzlim palestínskeho pôvodu, pri streľbe zabil dvanásť vojakov a jedného civilistu, ďalších 32 ľudí zranil. Útok bol dodnes najsmrteľnejším útokom na americkej vojenskej základni mimo bojovej situácie. Hasana počas zásahu postrelil a čiastočne ochrnul civilný policajt, ktorý na miesto zasiahol.
Počas vojenského súdneho procesu v roku 2013 sa Hasan obhajoval sám, nepredvolal žiadnych svedkov ani nevypovedal a nepopieral obvinenia – obhajcovia pridelení súdom vtedy vyjadrili obavy, že sa snaží dosiahnuť vlastnú popravu. Pred súdom uviedol, že chcel brániť „vedenie Islamského emirátu Afganistan, Taliban“, a že jeho cieľom bolo zabrániť vojakom zúčastniť sa vojny v Afganistane a Iraku, ktorú považoval za nezákonnú. Súd ho označil za osamelého vlka inšpirovaného al-Káidou, ktorý komunikoval s radikálnym klerikom Anwarom al-Awlakim, neskôr zabitým pri americkom dronovom útoku v Jemene. Trinásťčlenná porota dôstojníkov ho jednomyseľne odsúdila na smrť.
Zriedkavý trest
Najvyšší súd USA v marci 2025 zamietol Hasanovu žiadosť o prerokovanie odvolania, čím uvoľnil cestu k poprave. Hegseth už v septembri 2025 uviedol, že požiadal Trumpa o schválenie popravy, pričom útok označil za ten, ktorý si zaslúži „najprísnejší zákonný trest“. Hasan je podľa Death Penalty Information Center jedným zo štyroch väzňov v cele smrti odsúdených vojenským súdom.
Vojenský trest smrti má v USA zložitú históriu – Odvolací súd pre ozbrojené sily ho v roku 1983 označil za protiústavný, v roku 1984 ho však exekutívnym nariadením obnovil vtedajší prezident Ronald Reagan. Poprava streleckou četou patrí medzi najmenej používané metódy popravy v Spojených štátoch – naposledy ju použili vlani v Južnej Karolíne, čo bol prvý prípad tohto štátu a prvé použitie tejto metódy v USA za pätnásť rokov. Okrem Južnej Karolíny ju pripúšťajú ešte štyri štáty vrátane Idaho, Oklahomy a Utahu. Trump je dlhodobým zástancom trestu smrti a federálny trest smrti obnovil exekutívnym nariadením hneď v prvý deň svojho druhého mandátu v januári 2025, pričom ho označil za „nevyhnutný nástroj“ na odstrašenie páchateľov najzávažnejších násilných trestných činov.