Separatistická Quebecká strana (Parti Québécois, PQ) zvíťazila v pondelkových provinčných voľbách v kanadskom Québecu a po dvanástich rokoch v opozícii sa vracia k moci. Jej líder Paul St-Pierre Plamondon sa stáva novým premiérom provincie, no výsledok hlasovania mu neprinesie to, po čom najviac túžil – jasnú väčšinu v 127-člennom parlamente. Strana podľa odhadov získa 56 až 59 kresiel, na väčšinu potrebovala 64. Bude sa teda musieť spoliehať na podporu opozičných strán, čo oslabuje jej pozíciu pri presadzovaní kľúčového bodu programu: ďalšieho referenda o nezávislosti Québecu od Kanady.
Čo presne PQ vyhrala a čo nie
Doterajšia vládna Koalícia za budúcnosť Québecu (CAQ) premiérky Christine Fréchetteovej po ôsmich rokoch pri moci prepadla. Z pôvodných 79 kresiel jej zostáva zlomok, pričom Fréchetteová priznala, že za "ťažký výsledok" nesie plnú zodpovednosť. Na druhom mieste skončila Quebecká liberálna strana so ziskom 36 až 40 mandátov, tretia bola Konzervatívna strana Québecu s 18 až 19 kreslami a ľavicová Quebecká solidarita získala osem až deväť miest. Zdroj: Aktuality.sk
Dôležitý detail dodáva profesor politológie na McGillovej univerzite Daniel Béland: podľa neho nešlo o voľby o nezávislosti, ktorá v Québecu momentálne nie je populárna, ale o voľby o tom, zbaviť sa CAQ, strany pri moci od roku 2018. Podpora samostatnosti sa totiž dlhodobo pohybuje okolo 30 percent, čo je historicky nízke číslo. Víťazstvo PQ tak paradoxne nevypovedá o tom, že by väčšina obyvateľov provincie chcela opustiť Kanadu – skôr ide o únavu z dlhoročnej vládnej strany a frakcionalizáciu hlasov medzi federalistickými zoskupeniami, ktorá napokon pomohla separatistom. Zdroj: The Hindu
Referendum, ale nie hneď
St-Pierre Plamondon dlhodobo sľubuje tretie referendum o odtrhnutí Québecu od Kanady – po neúspešných hlasovaniach v rokoch 1980 a 1995, pričom to druhé bolo mimoriadne tesné (50,58 percenta za zotrvanie v Kanade). Novozvolený premiér však už v auguste vyhlásil, že referendum nevypíše skôr, než sa v roku 2029 skončí mandát amerického prezidenta Donalda Trumpa. Zdôvodnil to tým, že rozhodovanie o budúcnosti provincie si vyžaduje podmienky umožňujúce "informovanú a pokojnú debatu", ktorá by nemala byť "unesená teatrálnosťou nepredvídateľného prezidenta".
Toto rozhodnutie má jasné pozadie. Québec patrí medzi kanadské provincie najviac zasiahnuté obchodnou vojnou medzi USA a Kanadou a Trumpovými hrozbami anexie, pričom negatívny postoj voči americkému prezidentovi je medzi Québečanmi percentuálne vyšší než v ktorejkoľvek inej provincii. Odborníci z firmy Oxford Economics odhadujú, že najnovšie americké clá spôsobia provincii stratu približne 2 miliardy kanadských dolárov. Zdroj: BBC
Monarchia ako bližší cieľ
Zatiaľ čo nezávislosť zostáva vzdialeným cieľom, oveľa konkrétnejšie sú plány PQ voči britskej monarchii. Plamondon chce zrušiť financovanie úradu provinčného poručíka guvernéra, ktorý v Québecu zastupuje kráľa Karola III., a uvoľnené peniaze presmerovať na riešenie bezdomovectva. Podľa prieskumu spoločnosti Leger z roku 2025 sa až 87 percent Québečanov necíti byť viazaných k britskej monarchii a iba 31 percent má ku kráľovi priaznivý vzťah. Krok je však právne sporný – poručík guvernéra udeľuje kráľovský súhlas novým zákonom, takže akýkoľvek spor o jeho financovanie môže ohroziť platnosť budúcej legislatívy provincie. Plamondon sa napriek tomu vyjadril, že je pripravený na právny spor s federálnou vládou.
Dôsledky pre Kanadu ako celok
Výsledok z Québecu prichádza len dva týždne pred referendom v Alberte, kde sa 19. októbra bude hlasovať o tom, či táto ropná provincia začne proces odtrhnutia od Kanady. Kanadský premiér Mark Carney tak môže čeliť súbežným krízam jednoty v dvoch odlišných častiach krajiny. Napriek tomu Carney víťazstvo PQ prijal zmierlivo a sľúbil spoluprácu. "Budovanie silnejšieho Québecu je jadrom našej misie budovať silnejšiu Kanadu," uviedol s tým, že obe vlády budú spolupracovať na podpore firiem a pracovníkov zasiahnutých americkými clami. Zdroj: Le Monde
Menšinová vláda PQ je z pohľadu Ottawy skôr dobrou správou – bez pevnej väčšiny bude pre separatistov ťažšie pripraviť pôdu na vypísanie referenda. Frankofónny Québec si aj bez odtrhnutia zachováva značnú autonómiu: vyberá si vlastnú daň z príjmu, uplatňuje imigračnú politiku zvýhodňujúcu francúzsky hovoriace osoby a jeho zákony dávajú prednosť francúzštine pred angličtinou. Otázka, či táto autonómia bude PQ stačiť, alebo sa provincia o pár rokov skutočne vydá k tretiemu referendu, tak zostáva otvorená minimálne do roku 2029.