Francúzsko čelí najväčšej vlne študentských protestov za posledné roky. To, čo sa 21. septembra začalo ako blokáda jedinej strednej školy na parížskom predmestí Créteil, sa behom dvoch týždňov rozrástlo na celonárodné hnutie, ktoré zasiahlo viac ako tisíc škôl a prerástlo do pouličného násilia porovnateľného podľa francúzskych úradov s mestskými nepokojmi.
Čo sa stalo
Parížsky policajný šéf Patrice Faure v sobotu v otvorenom liste zverejnenom na sieti X priznal, že protestné hnutie je „mimo kontroly". Vyzval demonštrantov, aby sa vrátili k mierovým formám protestu, a varoval, že úrady budú na násilie a vandalizmus reagovať tvrdo. Podľa neho tí, ktorí hnutie spustili, nad ním už stratili kontrolu a na scénu nastúpili takzvaní „profesionálni výtržníci".
Od pondelka bolo podľa polície zadržaných približne päťtisíc ľudí, prevažne tínedžerov, desiatky utrpeli zranenia. Hovorkyňa národnej polície Agathe Foucault pre rozhlasovú stanicu RTL uviedla, že zranenia utrpelo aj viac ako 600 policajtov. Škody na majetku sa odhadujú na desiatky miliónov eur Reuters.
Podľa denníka Štandard sa situácia vyostrovala postupne. Po prvej blokáde v Créteil sa protesty do konca septembra rozšírili na stovky škôl v regióne Île-de-France a následne aj mimo neho – do Lyonu, Nice či Tours. Minister vnútra Laurent Nuñez uviedol, že k 1. októbru sa demonštrácie odohrávali už na 1 027 školách, pričom 222 blokád bolo úspešných. Pri zrážkach a hasení požiarov utrpelo zranenia 305 policajtov, žandárov a hasičov, zadržaných bolo takmer 1 949 ľudí Štandard.
Ministerstvo školstva potvrdilo, že v piatok muselo preventívne zatvoriť viac ako štyri stovky škôl, ktoré prešli na online výučbu. V Bordeaux utrpel popáleniny hasič, keď pred ním vybuchla plechovka aerosólu zapálená v ohnisku. V Annecy skupina mladíkov napadla priamo na ulici dve ženy, v Belforte na severovýchode krajiny muži napadli policajta v čine, ktorý vyšetrovatelia posudzujú ako pokus o vraždu.
Pozadie a kontext
Pôvodné požiadavky študentov pritom boli vecné a konkrétne – sťažovali sa na preplnené triedy, chronický nedostatok učiteľov a zanedbané budovy škôl, čo pripisovali rokom podfinancovania školstva. Protesty nadviazali na učiteľskú demonštráciu zo 17. septembra a mali byť prejavom solidarity. Namiesto toho sa z nich podľa francúzskych úradov stalo niečo iné.
Vláda premiéra Sébastiena Lecornua obvinila ľavicové hnutie Nepoddajné Francúzsko (LFI) z eskalácie napätia, keďže poslanec hnutia Louis Boyard patril medzi tých, čo vyzývali na celoštátnu blokádu škôl. Líder LFI Jean-Luc Mélenchon obvinenia odmietol a naopak hovorí o policajnej brutalite. Minister vnútra Nuñez otvorene priznal, že bezpečnostná situácia vo francúzskych mestách sa rapídne zhoršila a „už nemá nič spoločné s legitímnym vyjadrením požiadaviek stredoškolákov" Globe and Mail.
Francúzsko má s veľkými pouličnými protestmi dlhú históriu – od Veľkej francúzskej revolúcie cez študentské nepokoje z roku 1968 až po hnutie žltých viest. Súčasná vlna sa však odlišuje tým, že jej jadro tvoria maloletí stredoškoláci, ktorých pôvodne legitímne požiadavky prevzali a znásobili iné skupiny vrátane krajne ľavicových anarchistických zoskupení, ktorých zapojenia sa bezpečnostné zložky obávajú aj pri plánovanej celoštátnej demonštrácii v utorok.
Čo bude ďalej
Studentské odbory vyhlásili na utorok celoštátny deň demonštrácií. Bezpečnostné zložky sa obávajú, že organizovaný protest v centre Paríža môže priniesť ďalšie násilie, keďže existuje podozrenie, že hnutie sa pokúsia zneužiť krajne ľavicové anarchistické skupiny. Minister školstva Édouard Geffray sa mal počas víkendu stretnúť so zástupcami učiteľských odborov, aby hľadal spôsob, ako upokojiť situáciu skôr, než sa protesty opäť rozhoria New York Times.
Pre francúzsku vládu, ktorá už dlhodobo čelí politickej nestabilite, predstavuje súčasná vlna nepokojov ďalší test schopnosti udržať poriadok bez toho, aby tvrdý zásah proti maloletým demonštrantom ešte viac prilial olej do ohňa.