Kyjev, 35. výročie nezávislosti Ukrajiny. Namiesto vojakov pochodujúcich po hlavnej triede mesta sa objavili roboty — stroje určené na to, aby zaujali miesto ľudí na frontovej línii.
Je v tom niečo hlboko symbolické. Vojna, ktorá kedysi definovala hrdinstvo cez ľudské telo vystavené nebezpečenstvu, sa postupne presúva do sveta algoritmov, senzorov a diaľkového ovládania. Vojak prestáva byť tým, kto drží zbraň — stáva sa tým, kto ju programuje.
Čo to znamená pre spoločnosť, ktorá vojnu takto normalizuje? Na jednej strane roboty šetria ľudské životy tam, kde by inak padali vojaci. Na druhej strane vzďaľujú vojnu od jej ľudskej ceny — a s ňou možno aj od jej morálnej váhy. Je jednoduchšie tolerovať dlhotrvajúci konflikt, keď namiesto rodinných tragédií vidíme len defektné stroje.
Prehliadka v Kyjeve tak nie je len vojenskou demonštráciou sily. Je to obraz doby, kde technológia preberá úlohy, ktoré kedysi patrili výlučne človeku — vrátane tej najtemnejšej, teda zabíjania a obrany.
Možno je čas položiť si otázku, akú vojnu si ako ľudstvo vlastne budujeme do budúcnosti — a či nám roboty na frontovej línii nakoniec neuľahčia rozhodnutie viesť ju dlhšie, než by sme inak uniesli. Zdroj: ABC Australia