Minister zahraničných vecí Juraj Blanár v pondelok rokoval v Moskve so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. Oficiálnym dôvodom cesty je obnovenie činnosti medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu medzi Slovenskom a Ruskom, ktorá sa po rokoch útlmu opäť stretáva naživo. Cesta slovenskej delegácie sa však stala témou už predtým, než rokovania vôbec začali – vládny špeciál totiž nemohol letieť priamou trasou cez Poľsko.
Let okľukou cez tri krajiny
Podľa letových záznamov, na ktoré upozornil Denník N, lietadlo s ministrom na palube odštartovalo z Bratislavy v nedeľu večer a namiesto priameho kurzu cez Poľsko zamierilo nad Česko a Nemecko, odkiaľ pokračovalo nad medzinárodnými vodami Baltského mora. Do ruského vzdušného priestoru vstúpilo až v blízkosti Petrohradu a odtiaľ smerovalo na juh do Moskvy. Oficiálne potvrdenie, že Poľsko prelet skutočne zamietlo, zatiaľ chýba, no podobný scenár sa už opakuje – naposledy sa tak stalo pri ceste premiéra Roberta Fica do Moskvy v máji, keď vládnemu špeciálu nepovolili prelet ani Poľsko, ani pobaltské štáty. Zdroj: Refresher
Poľsko podobné kroky v minulosti zdôvodňovalo formálnymi nedostatkami v slovenskej žiadosti, napríklad chýbajúcou diplomatickou nótou. Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna vlani v súvislosti s podobným prípadom vyhlásil, že jeho krajina zásadovo nepustí cez svoje územie nikoho, kto smeruje do Moskvy „šíriť ruské naratívy a Putinovu propagandu“, a že nejde o nič osobné voči Slovensku. Zdroj: Aktuality.sk
Čo je skutočným obsahom rokovaní
Oficiálnou agendou 22. zasadnutia medzivládnej komisie je šesť oblastí: energetika a jadrová energetika, poľnohospodárstvo, životné prostredie, cestovný ruch, šport a kultúra. Súčasťou slovenskej delegácie sú okrem Blanára aj štátny tajomník ministerstva hospodárstva Vladimír Šimoňák a zástupcovia Slovenského plynárenského priemyslu, štátnej JAVYS, Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory a Slovensko-ruskej podnikateľskej rady. Zdroj: TERAZ.sk
Blanár za hlavnú prioritu označil energetickú bezpečnosť. Dôvodom je plán Európskej komisie RePowerEU, ktorý má od budúcej jesene zakázať dovoz ruského plynu do EÚ. Keďže štátny SPP má s Ruskom platný kontrakt do roku 2034, minister varuje, že Slovensku v prípade predčasného ukončenia dodávok hrozí medzinárodná arbitráž a odškodné vo výške 10 až 16 miliárd eur, ktoré Brusel odmieta garantovať. K tomu podľa neho pripočítava aj stratu približne pol miliardy eur ročne pre sankcie na ruskú ropu.
Témy spojené s vojnou na Ukrajine Blanár počas vystúpení spomenul len okrajovo. Po stretnutí s Lavrovom na sociálnej sieti uviedol, že slovensko-ruské vzťahy boli a zostanú „pragmatické a konštruktívne“, a kritikov z opozície označil za „krikľúňov“. Zároveň zdôraznil, že Slovensko odmieta vytváranie „novej železnej opony“ medzi EÚ a Ruskom. Zdroj: Denník N
Prečo je to zaujímavé nad rámec protokolu
Návšteva prichádza v čase, keď sa Európska únia snaží postupovať voči Rusku jednotne a uvažuje o spoločnom vyslancovi pre prípadné mierové rokovania – medzi kandidátmi sa spomínajú mená ako talianska premiérka Giorgia Meloniová či český prezident Peter Pavel. Slovensko sa namiesto toho rozhodlo konať samostatne a vyslalo vlastného ministra priamo za Lavrovom. Prokremeľské médiá cestu využívajú ako dôkaz, že sankcie nefungujú a že Rusko nie je medzinárodne izolované, pričom naznačujú, že Slovensko bude v tomto smere nasledovať aj ďalšie krajiny EÚ – konkrétne štáty však neuvádzajú.
Opakovaný poľský zákaz preletu zároveň ukazuje, že spor medzi Bratislavou a Varšavou v otázke vzťahov s Moskvou nie je jednorazovou epizódou, ale pokračujúcim vzorcom, ktorý siaha minimálne k januáru minulého roka, keď rovnakou okľukou letela aj delegácia Národnej rady vedená Andrejom Dankom. Rozdielny postoj susedných členských štátov EÚ k tomu, s kým a ako komunikovať s Ruskom, tak zostáva zdrojom trenia aj na úrovni praktickej diplomatickej logistiky, nielen politických vyhlásení.