Francúzsko zažilo cez víkend najrozsiahlejšie nepokoje za posledné roky. Sobotňajšie demonštrácie proti drahote a zlým podmienkam v školách sa v mnohých mestách zmenili na scény pripomínajúce mestskú vojnu – s rabovaním obchodov, podpaľačstvom a stretmi s políciou. Podľa premiéra Sébastiena Lecornua bolo počas soboty zadržaných 1200 ľudí a zranených 150 policajtov a žandárov. Minister vnútra Laurent Nuñez v nedeľu celkový počet zadržaných za celú krajinu zvýšil na viac ako 1800, neskôr sa objavili údaje až o 2300 zatknutých. Zranenia utrpelo približne 500 príslušníkov polície, hasičov a záchranárov.
Čo sa stalo
Na uliciach francúzskych miest demonštrovalo podľa úradov približne 550-tisíc ľudí, organizátori hovoria až o 800-tisíc. K protestom sa pridali odbory, študentské organizácie a aktivisti, ktorí sa pokúšali oživiť hnutie „žltých viest“ z roku 2018. Na okraji pokojných pochodov sa však objavili skupiny maskovaných útočníkov, ktoré podľa ministerstva vnútra tvorilo niekoľko tisíc príslušníkov krajnej ľavice spolu s radovými zločincami využívajúcimi chaos.
Najvážnejšie škody vznikli v meste Limoges, kde požiar zničil historickú radnicu z 19. storočia – strecha budovy sa počas požiaru zrútila. Prefekt departementu Haute-Vienne Maurice Barate uviedol, že budovu úmyselne podpálila „divoká horda“. V Paríži došlo k rabovaniu obchodov vrátane luxusných predajní ako Apple či Hermès, najmä v okolí námestia République a na Madeleine. V nedeľu sa násilnosti v hlavnom meste zopakovali, polícia znovu nasadila slzotvorný plyn a vodné delá proti stovkám ľudí, ktorí sa zišli po výzve na sociálnych sieťach. Škody na majetku federácia obchodníkov odhaduje na stovky miliónov eur, poškodených bolo približne 1500 podnikov. Zdroj: Le Figaro
Prezident Emmanuel Macron sa v nedeľu večer prihovoril národu. Povedal, že pri pohľade na zábery z nepokojov sa „všetci pýtame, čo im prebehlo hlavou“, a dodal: „Nič to neospravedlňuje, nič to nevysvetľuje, nič to neospravedlňuje. Dnes večer všetci cítime hnev a hanbu.“ Zároveň rozlíšil medzi demonštrantmi s legitímnymi požiadavkami a tými, ktorí ničili a rabovali – tí podľa neho budú musieť nahradiť škody a nebudú ušetrení zodpovednosti. Macron nariadil preverenie, či zlyhali spravodajské služby alebo príprava polície, a oznámil, že prefekti a starostovia dostanú právomoc zakazovať určité zhromaždenia. Vládu tiež požiadal, aby tento týždeň zorganizovala stretnutie študentov, učiteľov, poslancov, odborárov a podnikateľov s cieľom nájsť „konkrétne riešenia“. Zdroj: France 24
Pozadie a kontext
Nepokoje prišli po štyroch týždňoch študentských protestov proti zlým podmienkam v stredných školách, ktoré sa tiež miestami zvrhli na násilie. Výsledný počet zadržaných sa blíži k takmer 2000 osobám zatknutým počas jediného dňa protestov „žltých viest“ v decembri 2018 – teda ide o jedno z najväčších bezpečnostných zlyhaní francúzskeho štátu za desaťročie. Situácia zasiahla aj politickú scénu pol roka pred prezidentskými voľbami. Krajne pravicová Marine Le Pen označila Macronovu vládu za „vyčerpanú a dezorientovanú“, krajne ľavicový Jean-Luc Mélenchon zase obvinil premiéra Lecornua, že si „hral s ohňom“. Americký viceprezident JD Vance dianie spojil s migráciou, podobne sa vyjadril aj prezident Donald Trump, ktorý na sociálnej sieti napísal, že „Francúzsko horí“. Zdroj: The Hindu
Vlna nepokojov sa cez víkend preniesla aj do Talianska, kde v Miláne, Turíne a Bologni došlo k stretom medzi mladistvými demonštrantmi a políciou vrátane rabovania obchodov. Talianska premiérka Giorgia Meloniová zvolala bezpečnostné stretnutie a na sociálnych sieťach odsúdila „bandy vandálov“, ktorí podľa nej zneužívajú legitímne protesty na násilie a chaos.
Čo to znamená pre Slovensko
Francúzske nepokoje ukazujú, že nespokojnosť s drahotou a sociálnou situáciou dokáže v krátkom čase prerásť do rozsiahleho násilia aj v stabilnej západoeurópskej demokracii. Pre Slovensko, ktoré v posledných mesiacoch tiež zažilo opozičné protesty, je to pripomienka, že sociálne napätie spojené s rastúcimi nákladmi na život je témou naprieč celou Európou a že spôsob, akým naň vláda a bezpečnostné zložky reagujú, môže rozhodnúť, či zostane v medziach pokojného protestu.