Predstavte si, že pred tromi týždňami prehráte prvé kolo volieb o viac než dva milióny hlasov. Analytici vás odpíšu, váš súper sa už chystá na víťazný prejav. A napriek tomu o tri týždne neskôr stojíte na pódiu na Avenida Paulista v São Paule pred davom, ktorý skanduje vaše meno. Presne toto sa stalo Luizovi Inácio Lulovi da Silvovi, ktorý v nedeľňajšom druhom kole brazílskych prezidentských volieb porazil Flávia Bolsonara, syna bývalého prezidenta Jaira Bolsonara, a získal svoj štvrtý, nekonsekutívny mandát.
Čísla hovoria jasne: Lula dostal 51,79 percenta hlasov, teda viac než 64 miliónov, čo je najvyšší počet hlasov v histórii brazílskych prezidentských volieb. Bolsonaro skončil na 48,21 percentách, rozdiel predstavoval približne 4,4 milióna hlasov. Je to po prvý raz od návratu k civilnej vláde v roku 1985, čo kandidát, ktorý prehral prvé kolo, napokon vyhral to druhé. BBC píše, že ide o skutočne nebývalý comeback.
Keď som čítal reakcie z brazílskych ulíc, najviac ma zaujalo, čo sa dialo hneď po prvom kole. Namiesto rezignácie vyšli do ulíc študenti z Fluminense Federal University v meste Niterói, aby protestovali proti návratu rodiny Bolsonarovcov k moci – pripomeňme, že Jair Bolsonaro si odpykáva 27-ročný trest za pokus o prevrat. Protesty sa rozšírili do Ria aj ďalších miest a podľa politológa Fábia Vasconcellosa dali Lulovej kampani nový dych. Paralelne vznikol aj fenomén, ktorý by ste skôr čakali v marketingovej kampani než vo veľkej politike: poslanec André Janones spustil WhatsApp kanál s názvom „Lulova armáda“, ktorý mal po prvom dni 60-tisíc sledovateľov a do volieb ich malo už vyše desať miliónov. The Guardian opisuje, ako sa ulica a sociálne siete takmer prelínali a ako Lula, ktorý donedávna ani nevlastnil mobil, začal nahrávať selfie videá priamo pre voličov.
Samotný priebeh hlasovania sprevádzal chaos. Najvyšší súd tesne pred uzavretím volebných miestností o piatej popoludní predĺžil hlasovanie o dve hodiny, a to na žiadosť oboch táborov – Lulov tím argumentoval problémami s dopravou v São Paule a Salvadore, Bolsonarov kvôli silným dažďom na juhu krajiny. Rozhodnutie prišlo v momente, keď niektoré volebné miestnosti už boli zatvorené. Práve na toto predĺženie sa Bolsonaro odvoláva, keď odmieta výsledky uznať. Podľa agentúry ABC News nazval situáciu „neprijateľnou“ a požaduje anuláciu volieb, hoci právni experti oslovení BBC Brasil hovoria, že šance na úspech takéhoto kroku sú mizivé – rozdiel hlasov je príliš veľký a termíny volieb určuje priamo ústava.
Lula sa k mikrofónu postavil krátko pred polnocou a jeho slová mali jasný smer: „Brazília nie je nikomu zadným dvorom.“ Narážal tým na takzvanú Donroe doktrínu, teda na snahu administratívy Donalda Trumpa posilniť vplyv USA na kontinente a podporovať pravicových lídrov v regióne. Ako píše Time, Lulovo víťazstvo zastavilo, aspoň dočasne, sklon Latinskej Ameriky doprava a skomplikovalo Trumpovu snahu o jednotnú pravicovú pologuľu. Zároveň to ale podľa rovnakého zdroja neznamená triumf ľavice v absolútnom zmysle – v prvom kole nevolilo vyše 33 miliónov Brazílčanov, čo je najvyššia miera abstencie od roku 1998, a veľká časť voličov šla k urnám skôr s cieľom zabrániť súperovi než z nadšenia pre svojho kandidáta.
Čo Lulu čaká ďalej, nebude jednoduché. Finančné trhy zareagovali na jeho víťazstvo nervózne – brazílsky real oslabil a akcie naviazané na krajinu v pondelok prudko klesli, pretože investori dúfali skôr v Bolsonarov prístup k rozpočtovému deficitu, ktorý sa blíži k desiatim percentám HDP. Lula navyše bude musieť vládnuť s kongresom, v ktorom má Bolsonarova strana viac kresiel než ktorákoľvek iná od ústavy z roku 1988. Takmer polovica voličov hlasovala za jeho súpera a ako pripomína denník El País, Lula bude musieť vládnuť pre krajinu oveľa širšiu, než je koalícia, ktorá ho priviedla späť k moci.
Zaujímavý je aj medzinárodný rozmer víťazstva. Počas Lulovho predošlého obdobia klesla ťažba dreva v Amazonskom pralese na najnižšiu úroveň od začiatku záznamov v roku 1988, a klimatickí aktivisti preto jeho opätovné zvolenie vítajú ako dobrú správu pre budúcnosť dažďového pralesa. Podľa South China Morning Post si Brazília víťazstvom tiež upevňuje postavenie dôležitého partnera Číny v regióne a získava vyjednávaciu páku vďaka svojim zásobám vzácnych zemín, o ktoré sa zaujímajú tak USA, ako aj Čína.
Lula nastúpi do úradu 5. januára 2027 a bude ním prvý krát v histórii krajiny štvrtýkrát zvolený prezident. Sám to vo víťaznom prejave komentoval so sebavedomím, ktoré mu nikdy nechýbalo: toto obdobie má byť podľa jeho slov najlepším zo všetkých, počas ktorých krajine vládol.