Čo sa stalo
Nová správa amerického ministerstva obrany opisuje rozsah spolupráce, ktorý by ešte pred pár rokmi pôsobil ako sci-fi: americké jednotky zabudované priamo v operačných centrách partnerských armád naprieč regiónom koordinujú protivzdušnú obranu, zdieľajú dáta a synchronizujú zásahy proti balistickým raketám a dronom. Podľa dokumentu integrovaná raketová obrana regiónu za posledné obdobie zachytila viac než 6-tisíc jednosmerných útočných dronov (OWUAS) a vyše 1 500 balistických striel mierených na americké a spojenecké sily.
Zvlášť pozoruhodná je hĺbka spolupráce priamo s Izraelom. Americké systémy Patriot a THAAD podľa správy operujú bok po boku s izraelským Arrow, Davidovou prakom a Železným kupolom. Prepojenie nie je len technické – americkí styční dôstojníci sedia priamo v izraelskom vojenskom veliteľstve HaKirya v Tel Avive a v reálnom čase zdieľajú informácie o pripravenosti systémov a zachytených cieľoch. Zdroj: Jerusalem Post
Pozadie a kontext
Táto architektúra nevznikla zo dňa na deň. Jej korene siahajú do posledného desaťročia, keď sa Izrael postupne presunul spod amerického Európskeho velenia (EUCOM) do zóny zodpovednosti Centrálneho velenia (CENTCOM) – teda tej istej štruktúry, cez ktorú Washington koordinuje aj vzťahy so Saudskou Arábiou, Spojenými arabskými emirátmi a ďalšími partnermi v Zálive. Cestu k tomu otvorili Abrahámovské dohody, ktoré po prvý raz umožnili Izraelu otvorenejšie spolupracovať s arabskými štátmi – dovtedy sa spoločným cvičeniam s Izraelom krajiny regiónu spravidla vyhýbali, aj keď diskrétna koordinácia prebiehala.
Dôvodov na zbližovanie bolo viac. Po iránskej jadrovej dohode z roku 2015 Teherán posilnil svoj vplyv v Jemene, Iraku, Sýrii aj Libanone. Zároveň krajiny regiónu čelili hrozbe Islamského štátu, ktorá slabla až po roku 2017. Aj vzťahy vnútri arabského sveta sa menili – nepriateľský postoj Turecka voči Egyptu, Saudskej Arábii a Emirátom sa po roku 2019 výrazne zmiernil, pričom Izrael sa súbežne priblížil aj k Grécku a Cypru.
Myšlienka regionálneho obranného paktu, ktorý by pripomínal akési blízkovýchodné NATO, sa objavila po Abrahámovských dohodách, no narazila na chýbajúcu normalizáciu vzťahov medzi Saudskou Arábiou a Izraelom, ku ktorej napokon nedošlo. Napriek tomu americký Židovský inštitút pre národnú bezpečnosť (JINSA) už v januári 2022 vyzval Washington, aby budoval spoločnú obrannú architektúru namierenú proti rastúcej hrozbe zo strany Iránu a jeho spojencov – výsledkom bol zákon DEFEND Act prijatý ešte v tom istom roku.
JINSA vo svojej analýze z mája 2023 upozornila, že historicky práve vzájomná nedôvera medzi americkými partnermi v regióne bránila hlbšej výmene spravodajských informácií, ktorá je pre integrovanú protivzdušnú obranu nevyhnutná. Teroristický útok Hamasu zo 7. októbra 2023 tento proces na čas spomalil – presne to bolo aj cieľom Iránu –, Izrael sa ocitol vo vyčerpávajúcej dlhotrvajúcej vojne. Napriek tomu sa podľa najnovšej správy americká a regionálna spolupráca napokon nielenže obnovila, ale posunula na novú úroveň. Zdroj: Jerusalem Post
Čo to znamená pre Slovensko
Pre Slovensko ide síce o vzdialený región, no dianie na Blízkom východe má priamy dosah na európsku bezpečnosť aj ekonomiku. Stabilita – alebo nestabilita – v oblasti okolo Perzského zálivu a Červeného mora ovplyvňuje ceny energií, poistné sadzby lodnej dopravy aj bezpečnosť dodávateľských reťazcov, na ktorých závisí aj slovenský priemysel. Ak sa regionálna protivzdušná sieť naozaj stane trvalou súčasťou bezpečnostnej architektúry, môže to znamenať menej prekvapivých eskalácií typu tých, ktoré v uplynulých mesiacoch spôsobili výkyvy na trhu s ropou a poistením prepravy cez Červené more – téma, ktorá sa priamo dotýka aj slovenských firiem závislých od dovozu surovín a energií z tohto regiónu.